Hliník sa na sankčný zoznam EÚ nedostane

Európska komisia označila surovinu za budúcnosť, avšak import z Ruska nezakázala. Nádej na reštart spoločnosti Slovalco tak padá.

Bratislava – Nájdeme ho v kávových kapsuliach, plechovkách či zbraňových systémoch. Je ľahký, odolný a dobre recyklovateľný. Reč je o kove, ktorý Európska komisia označila za budúcnosť. Hliník totiž potrebuje celý priemysel, najviac automotive a stavebníctvo a od jeho existencie závisí konkurencieschopnosť celej Únie. Aj preto je jeho produkcia na území členských krajín extrémne dôležitá. Tá je však pre energokrízu vyvolanú ruskou agresiou na Ukrajine na bode mrazu. Po prípady nemusíme chodiť ďaleko, v Žiari máme odstavenú hlinikáreň Slovalco.

Výsledkom je situácia, keď našich výrobcov do veľkej miery nahrádzajú producenti z tretích krajín. A nie hocijakí. Apetít našich fabrík pomáha uspokojovať aj Rusko, ktoré za vzniknutou situáciou stojí. Brusel po štarte vojny u nášho východného suseda zakázal import či export množstva komodít. Sankcie sa dotkli ropy, zemného plynu, diamantov, uhlia, dreva, plastov aj ocele. Hliník však na sankčných zoznamoch po celé dva roky chýbal. Zmeny sme sa mali dočkať pri príležitosti druhého výročia vojny vďaka najnovšiemu chystanému kolu sankcií.

Namiesto zákazu importov z Ruska však prichádza pre domácich producentov nečakaná facka. Hliník sa na zoznam nedostane a nádej, ktorá mohla aspoň čiastočne vyrovnať misky váh na trhu a dopomôcť k reštartu Slovalca, podľa všetkého padá. Dôvodom má byť rozkol v Únii.

Zákazom dovozu hliníka z Ruska by sme pripravili Kremeľ o miliardy. „Európa stále kupuje deväť percent hliníka z Ruska, čo len za rok 2022 zarobilo Moskve na vedenie vojny 2,3 miliardy eur,“uviedol v otvorenom liste adresovanom prezidentke Komisie Ursule von der Leyenovej šéf Asociácie európskych výrobcov hliníka Paul Voss.

Únia je však pri rozširovaní sankčných zoznamov opatrná. Dlhodobo tvrdí, že je nutné pri ich zavádzaní nechať si vždy potrebný vyjednávací priestor a nezakázať okamžite všetko. Druhým pravidlom je zas nezavádzať sankcie, ktoré by nám poškodili viac ako tým, na ktorých ich uvaľujeme.

V prípade hliníka zrejme platí práve druhé pravidlo. V Európe síce nie je jediný výrobca tohto kovu, ktorý by nepožadoval zákaz dovozov, no aj napriek tomu ho dovážame naďalej. Jeho stop teraz požadovali krajiny ako Lotyšsko, Litva, Estónsko či Poľsko.

Problémom však je, že prijatie každého kola sankcií musia odobriť všetky členské krajiny jednohlasne. Proti ich je vraj viacero, najhlasnejším odporcom má byť Taliansko, ktoré sa obáva v prípade odstrihnutia ruských materiálov od našich trhov o nedostatok a zdvíhanie cien komodity, čo by tvrdo ovplyvnilo priemyselných hráčov naprieč celou Európou.

S tým sa rozhodne nestotožňuje väčšinový vlastník Slovalca Norsk Hydro. „Je paradox, že viacerí výrobcovia si sami znižujú dodávky ruského kovu, zatiaľ čo iní ho kupujú a z vojny v mnohých ohľadoch profitujú,“uviedla pre Bloomberg Hilde Merete Aasheimová, výkonná riaditeľka spoločnosti Norsk Hydro, ktorá je väčšinovým vlastníkom žiarskeho Slovalca.

Nečakaná zmena

Pravdou je, že Európa je tak či tak odkázaná na import z tretích krajín. V roku 2021 bola ročná produkcia hliníka v Európe na úrovni osem miliónov ton hliníka, ročná spotreba je podľa Európskeho združenia výrobcov hliníka na úrovni deväť miliónov. Odvtedy však množstvo výrobcov svoje výrobné kapacity výrazne znižovalo, prípadne dokonca úplne vypli výrobu.

To, že zmeny, ktoré ovplyvnia trh s hliníkom, sa blížia, je cítiť už dlhšie. Sankcie sa len nedávno stihli dotknúť hotových hliníkových výrobkov a bolo len otázkou času, kedy doľahnú aj na nespracovaný kov, ktorý tvorí až 85 percent importov.

Hliník sa celosvetovo obchoduje na londýnskej burze London Metal Exchange a nebolo žiadnym tajomstvom, že táto inštitúcia rovnako už mesiace zvažuje zákaz obchodovania s ruským hliníkom. Aj z tohto dôvodu podiel komodity z Ruska na londýnskej burze neustále rástol. Celkový podiel presiahol podľa analytika Warrena Pattersona z ING 90 percent, pred vojnou to bolo iba desať percent.

Denník Politico videl vďaka svojim zdrojom v Bruseli blížiace sa sankcie ku koncu tohto mesiaca ako hotovú vec. Nálada sa však mala podľa Reuters náhle otočiť pre nesúhlas niektorých členských krajín, čo indikuje aj do budúcnosti, že odstrihnúť od našich trhov producentov ako Rusal bude náročné, ak nie nemožné.

Opätovné vajatanie Bruselu nie je dobrou správou tak pre Slovalco, ako aj pre ostatných producentov hliníka v Európe. Zákaz ruského importu do Únie mal totiž ambíciu zdvihnúť globálne ceny hliníka. Tie sú aktuálne na úrovni 2 200 dolárov za tonu, čo je podobné ako v marci 2021 a výrazne nižšie oproti tomu istému obdobiu v roku 2022. Vtedy stála tona aj viac ako 3 800 dolárov.

Aj to je dôvod, prečo podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka hliník nie je drahý a má priestor na rast. Jeho cenu však okrem iného bude určovať aj dopyt zo strany najväčších spotrebiteľov, akými sú stavebníctvo a automotive segment.

Rastu globálnych cien zároveň nebude nahrávať ani aktuálna realitná kríza v top ekonomike a u najväčšieho spotrebiteľa hliníka na svete Číne. Pre všeobecne nižší dopyt môže nastať na trhu opäť pretlak produkcie výrobcov v tretích krajinách a ich rast exportu na naše trhy.

Prípadný rast cien by mohol dopomôcť našim producentom rozbehnúť svoje pece, keďže teraz pre vysoké ceny energií nemajú šancu lacným dovozom konkurovať. Za všetko hovorí nedávny výsledok väčšinového vlastníka Slovalca Norsk Hydro. Hlinikársky gigant totiž len za posledný kvartál minulého roka dokázal vygenerovať stratu na úrovni 5,9 miliardy nórskych korún, čo je v prepočte približne 522 miliónov eur.

Slovalco vidí zlepšenie

Európa kupuje deväť percent hliníka z Ruska, čo len za rok 2022 zarobilo Moskve 2,3 miliardy. Paul Voss, šéf Asociácie európskych výrobcov hliníka

To, či sa opätovne rozbehne aj primárna výroba hliníka na Slovensku, je otázne. Podľa informácií HN vidí jeho vedenie zlepšenie na trhu, najmä čo sa týka cien energií, no na rozbeh potrebuje tak ako v minulosti dlhodobý kontrakt na dodávku energie, ktorý by fabrike umožnil hľadieť do budúcnosti a predikovať vlastné hospodárenie.

Vedenie podniku tak dlhodobo deklaruje, že bez stabilných podmienok výrobu opätovne nerozbehne. Reštart by trval takmer rok a stál približne sto miliónov eur. Zaujímavosťou pritom je, že počas tohto obdobia by Slovalco nevyrobilo ani tonu hliníka vhodného na predaj.

Primárnou a jedinou úlohou Žiaru tak zostáva recyklácia. Táto kompetencia pribudla vo fabrike po jednej z posledných investícií, o ktorej pri jej štarte akcionári povedali, že by ju vzhľadom na nedostatočné kompenzácie energií z envirofondu nerealizovali.

Recyklácia sa pritom stáva pilierom celej skupiny. Jej najväčšou výhodou je fakt, že na ňu výrobca potrebuje zhruba o 95 percent menej energie ako na primárnu výrobu kovu. Aj preto Norsk Hydro plánuje do dvoch rokov v tejto oblasti v porovnaní s rokom 2020 viac ako zdvojnásobiť svoju kapacitu aj vďaka nedávnym investíciám v Maďarsku a Španielsku.