Jedno veto, prosím

Zdá sa, že vládna väčšina robí všetko pre to, aby sa trestné kódexy neprijímali štandardne. Rozprava v parlamente vraj nahrádzala pripomienkové konanie, avšak po novom sa čaká na prezidentkino veto, aby sa po ňom zaplátali chyby, ktoré v zákone aj po troch čítaniach zostali.

Tesne po tom, ako koalícia pretlačila novelu Trestného zákona, jej členovia priznávajú, že sa v ňom mohli mýliť. Skrátenie premlčacej doby pri znásilnení asi skutočne nemá s praxou v Nemecku a Česku nič spoločné. Nič to. Podľa národniarskeho poslanca Romana Michelka konali „v dobrej viere“. Ak prezidentka Zuzana Čaputová zákon vráti, sú schopní debatovať a „prípadne urobiť nejakú korekciu“. To nesedí. Ešte pred schválením bola koalícia o škodlivosti zmeny hlasno varovaná opozíciou. Minister spravodlivosti Boris Susko ju napriek tomu obhajoval, zatiaľ čo poslanec Smeru Richard Glück tvrdil, že skrátenie má obete motivovať nahlasovať znásilnenie včas. Zmenu si teda všimli a boli s ňou spokojní. Michelko skôr len nevedel, že na ňu nemajú lepšie argumenty než Glückovu motiváciu. Problém má aj predstava, že prezidentka bude na želanie koalície zákon vetovať. Čaputová na netušené riziká novely šitej horúcou ihlou upozorňovala mesiace. Pri ďalšom postupe má isto vlastnú taktiku. Napríklad novelu podpísať a poskytnúť Ústavnému súdu dostatok času na rozhodnutie o prípadnom pozastavení jej účinnosti.

Ak sa prezidentka nakoniec rozhodne zákon vetovať alebo podpísať, bude to po zvážení všetkých dosahov. Presne tak o ňom mali rozhodovať aj koaliční poslanci. A nie teraz čakať na veto.