Milióny z Bruselu? V top päťke sú Dáni
Podľa rebríčka platobnej agentúry najviac, teda sumu 4,6 milióna len v minulom roku, získala spoločnosť Dan Slovakia Agrar.
Bratislava – Dotácie z Pôdohospodárskej platobnej agentúry sú už roky pod drobnohľadom zástupcov agrorezortu, ale aj orgánov činných v trestnom konaní. Napríklad v prípade známej korupčnej kauzy Dobytkár. Pred rokom a pol sme však boli svedkami aj štátnych dotácií pre chovateľov ošípaných, ktoré vzbudili prinajmenšom otázku, akým spôsobom sa peniaze u nás reálne rozdeľujú.
Na Slovensku máme 8 600 chovateľov ošípaných, štátnu dotáciu na ochranu pred africkým morom však dostalo len niečo okolo sto farmárov. Medzi nimi napríklad aj vtedajší štátny tajomník agrorezortu Milan Kyseľ, ktorý na šesť svíň dostal 27-tisíc eur a pre kauzu musel z postu odstúpiť.
Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon v tom čase upozornil, že ministerská výzva bola netransparentná a mnohí farmári na Slovensku sa o nej nemali ako dozvedieť. Na porovnanie, jedna z najväčších dánskych firiem pôsobiacich na Slovensku Pigagro dostala v tom čase od štátu dotáciu len 42-tisíc eur.
Darí sa im
A hoci dánske spoločnosti pôsobiace na našom území od štátu dotáciu na ošípané získali len v menšej miere, iné je to v prípade eurodotácií. Agroagentúra, ktorá sa usiluje informácie sprehľadniť, transparentne na svojej webovej stránke pravidelne informuje o poberateľoch. A ide vskutku o zaujímavú hitparádu. V prvej päťke najväčších poberateľov za minulý rok sa nachádzajú až tri dánske spoločnosti so zastúpením na Slovensku, ktoré spolu získali asi 11 miliónov eur. Pritom ešte pred pár rokmi sa dánski investori pasovali s povoleniami na zriadenie nových fariem ošípaných na našom území.
Slovensko bolo pre ich investíciu ako stvorené, v chove ošípaných sme boli v tom čase sebestační len na úrovni asi 35 percent. To znamenalo dovoz ďalších dvoch tretín. No ako sa ukázalo, problematicky sa nejavil ani tak chov, ako získanie potrebných povolení. Aktuálne sa už chov ošípaných prehupol do lepšej fázy a podľa odborníkov – pri troške optimizmu – môžeme povedať, že Slovensko si zvýšilo mieru potravinovej sebestačnosti. Pod taktovkou dánskych investorov na Slovensku pôsobí niekoľko firiem s veľkochovmi ošípaných. Sú to napríklad Dan-slovakia, EPP Slovensko, JK Gabčíkovo, ktorá sa neskôr premenovala na Firstfarms Gabčíkovo, Pigagro a Polnovakia Agrar.
Spoločnosť EPP Slovensko podľa portálu Finstat.sk skončila aktuálne v konkurze. JK Gabčíkovo sa neskôr premenovala na Firstfarms Gabčíkovo a minulý rok získala dotáciu 1,2 milióna eur. Hoci neskončila v prvej päťke, minimálne sa zapísala medzi úspešnejších žiadateľov.
Najväčší prijímatelia pomoci
Podľa rebríčka platobnej agentúry najviac, teda sumu 4,6 milióna len v minulom roku, získala spoločnosť Dan Slovakia Agrar. Navyše, so sumou 24,7 milióna eur patrí medzi najväčších prijímateľov pomoci aj za roky 2015 až 2022. Spoločnosť je najväčším producentom ošípaných na Slovensku, len pri Kolárove investovala do výstavby 14 veľkokapacitných maštalí s kapacitou asi 16-tisíc ošípaných.
Od začiatku pôsobenia na Slovensku investovala viac ako 100 miliónov eur. Zamestnáva viac ako dvesto ľudí, centrálu má vo Veľkom Mederi v okrese Dunajská Streda.
Všetky jej farmy sa nachádzajú na juhu Slovenska v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Galanta. Dan-slovakia Agrar A/S je materskou spoločnosťou DSA a jej vlastníkmi sú štyria poľnohospodári Niels Rauff Hansen, Erik Jantzen, Anders Bundgaard a Mogens Hansen. Podľa portálu Finstat.sk skončila v roku 2022 v zisku 5,66 milióna eur pri tržbách 41,4 milióna eur.
„Slovensko má obrovský problém v nedostatočnej výrobe a absolútnej závislosti od dovozu zo zahraničia. Napriek tomu je vznik novej farmy takmer nemožný,“povedala Andrea Németh zo spoločnosti Dan Slovakia Agrar pre portál Poľnoinfo.
Spoločnosť má totiž záujem revitalizovať areály, kde sa v minulosti ošípané chovali, no vysvetľuje, že reakcia na plánovanú investíciu je vždy takmer rovnaká. A to aj napriek tomu, že ešte pred 15 rokmi sa na Slovensku chovalo 830-tisíc ošípaných, v súčasnosti to je menej ako polovica. A keďže produkcia ošípaných posledných 30 rokov klesá, stali sme sa výrazne závislými od dovozu bravčového mäsa z Nemecka, zo Španielska či zo susednej Českej republiky.
Na chov bravčového sa špecializuje aj eseročka Pigagro, ktorá dostala minulý rok dotáciu 3,4 milióna eur. Trojicu úspešných dánskych odberateľov uzatvára eseročka Firstfarms Agra M, ktorá inkasovala asi tri milióny eur.