SNS chce ísť do frakcie s extrémistami
Identita a demokracia je považovaná za najradikálnejšiu frakciu v Európskom parlamente. Zároveň je najmenšia, ale po júnových eurovoľbách sa môže výrazne posilniť
Predseda SNS Andrej Danko cestoval minulý týždeň do Prahy na míting, ktorý zvolal predseda českej strany SPD Tomio Okamura. Demonštrantom želal „vládu, ktorá sa nebude klaňať iným mocnostiam“, a vládu, ktorá bude za nich bojovať tak, ako oni dnes bojujú za Slovákov.
„Pre každého vlastenca musí byť štát na prvom mieste,“vravel na Václavskom námestí predseda SNS.
Spolupráca Andreja Danka a Tomia Okamuru neprekvapuje, pretože na európskej úrovni sú spojencami. SNS sa v januári tohto roka stala členom európskej strany Identita a demokracia (ID), v ktorej je okrem SPD aj Národné združenie francúzskej krajne pravicovej političky Marine Le Penovej, Strana slobody holandského politika Geerta Wildersa, talianska Liga Mattea Salviniho či krajne pravicoví rakúski slobodní.
Andrej Danko v týchto dňoch bojuje o to, aby sa po eurovoľbách on či niekto iný z kandidátky SNS dostal do Európskeho parlamentu. Ak by sa mu to podarilo, zvolený kandidát za SNS by sa automaticky stal členom rovnomennej frakcie.
Zakladatelia Identity a demokracie nazývajú Európsku úniu „nočnou morou“, aktivistov bojujúcich proti zmenám klímy označujú za „ekofašistov“a tu a tam bojujú aj proti „islamizácii“Európy.
„Do čoho sa Únia nemá starať, sú napríklad také idiotiny ako zákaz výroby spaľovacích motorov, to chceme zastaviť,“opisoval svoje predstavy o členstve v ID Andrej Danko v rozhovore pre Plus 1 deň.
„Počul som už všeličo, aj na Marine Le Penovú či ďalších. Ale médiá toho veľa skreslia. Áno, vážne sa už niektoré strany bavia o odchode z EÚ. Ale pokiaľ bude Únia aj naďalej likvidovať ekonomiku či ďalšie oblasti, tak sa jednoducho rozpadne a niektoré štáty z nej odídu,“komentoval politické strany a ich ciele, ktoré sú s SNS členmi ID.
Z BREXITÉROV SA STALA ID
Keď sa v roku 2019 blížili predchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu, nacionalisti, populisti a euroskeptici už mali vlastnú frakciu. No vtedajšia Európa slobodnej a priamej demokracie (EFDD) bola skôr útočiskom pre brexitérov, ktorí tvorili asi polovicu ich europoslancov.
Nacionalistickí a populistickí politici zo všetkých kútov Únie sa preto rozhodli pre nový projekt, ktorý založili začiatkom júna 2019, tesne pred vtedajšími eurovoľbami. Dostal názov Identita a demokracia a dnes je táto frakcia považovaná za najradikálnejšiu, aj keď je zároveň najmenšia v celom Európskom parlamente.
Neformálnou hlavou nového projektu na zjednotenie európskych nacionalistov sa v roku 2019 stal taliansky politik Matteo Salvini, ktorý dnes vedie krajne pravicovú stranu Liga severu (neskôr premenovanú len na Liga). Liga severu pôvodne žiadala odtrhnutie severnej časti Talianska od zvyšku krajiny, hoci dnes už bojuje primárne proti migrantom či aktivistom v oblasti klimatických zmien. Tým vlani Salvini adresoval tento „vtip“: „Samozrejme, že je teplo, o tom niet pochýb. V lete je teplo, v zime je zase zima.“
Do klubu okrem Salviniho strany vtedy vzali aj ďalších nacionalistov z iných členských krajín EÚ – napríklad Dánsku ľudovú stranu, ktorá bojuje proti tomu, aby sa severská krajina premenila na „multikultúrnu“a ktorej bývalý šéf Kristian Thulesen
Dahl ju kedysi označil aj za „protimoslimskú stranu“. Popri Salvinim je hlavnou tvárou ID najmä Marine Le Penová z Národného združenia (hoci formálne nie je šéfkou strany, len jej poslaneckého klubu).
Medzi zakladajúcich členov ID patrí aj Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú však tento mesiac vylúčili. Stalo sa tak po škandáloch volebného lídra strany Maximiliana Kraha, ktorý v rozhovore pre talianske noviny La Repubblica relativizoval zločiny nacistických jednotiek SS. Vravel, že nie všetci členovia SS boli zločinci a že medzi 900-tisíc esesákmi bolo aj mnoho roľníkov.
Nemecké úrady okrem toho nedávno začali vyšetrovať jeho asistenta pre podozrenia zo špionáže v prospech Číny. Francúzske Národné združenie navyše ešte pred eurovoľbami oznámilo, že nechce byť v rovnakej skupine ako AfD.
BLÍZKO K RAKÚSKYM SLOBODNÝM
Andrej Danko mal dlho blízko k Rakúskej strane slobodných (FPÖ), ktorá je rovnako členom frakcie a v Európskom parlamente má len troch poslancov. Politológovia označujú FPÖ za extrémistickú, a keď sa v roku 2000 stala súčasťou vládnej koalície (vtedy ju viedol Jörg Haider), EÚ na Rakúsko uvalila sankcie. Tie spočívali hlavne v tom, že do krajiny nechodili na návštevy v podstate žiadni štátni predstavitelia iných členských štátov a Rakúsko sa dostalo do čiastočnej medzinárodnej izolácie.
Predseda SNS mal kontakty s neskorším predsedom FPÖ Heinzom-Christianom Strachem, ktorý musel v roku 2019 odstúpiť pre korupčnú aféru Ibiza. Po tejto afére Danko tvrdil, že už spolu nemajú žiadny kontakt. „So Strachem sme mali konflikty preto, lebo chceli na hraniciach obnoviť kontrolu a ženám, ktoré pracujú v Rakúsku, chceli sekať dávky,“tvrdil vtedy predseda SNS. „Nevieme nájsť spojitosti, lebo oni to vlastenectvo preháňajú.“
Dnes sú s FPÖ v jednej európskej strane. Rakúskych slobodných teraz vedie Herbert Kickl, ktorý prišiel o kreslo ministra vnútra v súvislosťou s aférou Ibiza. Kickl sa stal predsedom strany po tom, ako viedol pro
Bruselský portál Politico najnovšie tvrdí, že ak by sa všetci „krajní pravičiari“po júnových eurovoľbách spojili, v Európskom parlamente by sa stali druhou najväčšou silou.
testy proti „obmedzeniu slobody“rakúskou vládou počas pandémie. Odmietol napríklad odsúdiť, keď odporcovia opatrení a očkovania nosili pripnuté žlté hviezdy. Takisto odmietol nosiť v parlamente rúško, a keďže to jemu a niekoľkým jeho straníckym kolegom nemohlo vedenie zákonodarného zboru prikázať, ohradili poslanecké miesta v sále plexisklami.
Kým SNS ide do volieb so sloganmi „Spoločne zastavíme liberalizmus z Bruselu“, „Nie sme nárazníkové pásmo pre Brusel“alebo „Slovensko nám neukradnú“, FPÖ má na bilbordoch „Zastavme EÚ – nezmysel“, v pozadí zábery z vojny a objímajúcich sa Volodymyra Zelenského a Ursulu von der Leyenovú a nápisy „azylová kríza“, „vojnové štvanie“, „korona, chaos a ekokomunizmus“.
Andrej Danko a jeho SNS nemajú veľké šance dostať sa do Európskeho parlamentu. Nedávny prieskum agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý už zachytáva aj nálady po atentáte na premiéra Roberta Fica, im meria štyri percentá. Na vstup do EP treba minimálne päť percent, no ani v takom prípade nemá strana mandát istý.
Ak by sa to SNS predsa len podarilo, otázne je, ako by do klubu frakcie Identita a demokracia zapadla. Hoci mnohí členovia ID v minulosti označovali Rusko za spojenca a samotný Salvini sa raz odfotil v tričku s Putinovou podobizňou, po začiatku vojny na Ukrajine aspoň formálne otočili.
Le Penovú roky považovali za francúzsku političku, ktorá sa najviac približuje Putinovmu Rusku. Jej strana dostala v roku 2014 pôžičku deväť miliónov eur od ruskej banky a ona rozprávala, že zdieľa Putinovu „globálnu víziu“. Po invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa však od Putina dištancovala a vlani vyhlásila: „Verím v suverenitu národov: ak chce Ukrajina vstúpiť do NATO, ak je to jej vôľa, nechápem, kto môže byť proti tomu,“citoval ju španielsky El País.
Le Penová podporila aj sankcie proti Rusku, no „nie v energetickom sektore“. Súhlasila aj s dodávkami zbraní na Ukrajinu, „ale len na obranu“.
Po napadnutí Ukrajiny ruským režimom v Európskom parlamente ID odhlasovala aj rezolúciu, ktorá vojnu odsúdila.
Skupina Identita a demokracia uvádza ako svoje hlavné priority ochranu európskeho kultúrneho dedičstva a suverenity európskych národov, vytváranie pracovných miest a rast, zvyšovanie bezpečnosti, zastavenie nelegálneho prisťahovalectva, reguláciu legálneho prisťahovalectva, boj proti byrokracii EÚ a zabránenie tomu, čo označuje ako potenciálnu islamizáciu Európy.
Skupina sa ďalej stavia proti možnému vstupu Turecka do Európskej únie. Vyzýva na zreformovanie EÚ prostredníctvom „väčšej transparentnosti a zodpovednosti“Bruselu, ale odmieta akýkoľvek ďalší vývoj smerom k takzvanému „európskemu superštátu“.
Politickí komentátori dávajú Identite a demokracii rôzne nálepky – od nacionalizmu cez pravicový populizmus až po euroskepticizmus.
KTO JE TU EŠTE KRAJNÁ PRAVICA? PODĽA NIEKTORÝCH AJ ECR
Na vytvorenie politickej skupiny je potrebných minimálne 25 poslancov Európskeho parlamentu zvolených v najmenej jednej štvrtine členských štátov EÚ, čo je v súčasnosti sedem. Preto teoreticky po júnových eurovoľbách môže vzniknúť ďalšia frakcia v EP.
Západné médiá či prieskumné agentúry vrátane BBC alebo Pew Research bežne za európsku krajnú pravicu označujú aj Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), v ktorej je aj jediný europoslanec za SaS Eugen Jurzyca.
Do ECR patria Bratia Talianska talianskej premiérky Giorgie Meloniovej, ale aj poľská populistická opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS), španielska strana Vox, strana Fíni, ktorá je súčasťou vlády, a Švédski demokrati, ktorí spolupracujú so švédskou vládou, hoci formálne nie sú jej súčasťou.
DRUHÁ NAJVÄČŠIA SILA
Bruselský portál Politico najnovšie tvrdí, že ak by sa všetci „krajní pravičiari“po júnových eurovoľbách spojili, v Európskom parlamente by sa stali druhou najväčšou silou. Ku krajnej pravici okrem Identity a demokracie a ECR radí aj AfD či maďarský Fidesz Viktora Orbána.
Zatiaľ čo AfD vylúčili z Identity a demokracie, Fidesz zase vyhnala Európska ľudová strana (EPP), ktorá je najsilnejšou frakciou v EP, a podľa prieskumov to tak zostane aj po týchto voľbách.
Aktuálne prognózy Politica hovoria o 68 mandátoch pre ID a 71 mandátoch pre ECR, čo predstavuje 139 zákonodarcov v 720-člennej snemovni. AfD je na ceste k 17 kreslám a nezaradená maďarská strana Fidesz má v súčasnosti 12 poslancov. „Zdá sa, že spolu je teda v hre niečo vyše 165 kresiel pre (v súčasnosti nejednotnú) krajnú pravicu,“vyratúva Politico.
Podľa prieskumu by skupina EPP mohla získať 174 kresiel, pričom socialisti a demokrati smerujú k 144 kreslám.
Nárast krajnej pravice v europarlamente
SNS sa v januári tohto roka stala členom európskej strany Identita a demokracia (ID), v ktorej je okrem SPD Tomia Okamuru aj Národné združenie Marine Le Penovej, Strana slobody Geerta Wildersa, talianska Liga Mattea Salviniho či krajne pravicoví rakúski slobodní.
môže ohroziť ambície šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej pokračovať na tomto poste, ktorý sa považuje za najmocnejší v rámci celej EÚ.
Novú Komisiu ako celok musí totiž po voľbách schváliť jednoduchou väčšinou celý Európsky parlament. Socialisti von der Leyenovej najnovšie pohrozili, že ak sa bude opierať aj o podporu ECR, Komisiu na čele s ňou nepodporia. EPP síce po eurovoľbách pravdepodobne bude mať najvyšší počet mandátov, ale na väčšinu bude potrebovať socialistov a liberálov z frakcie Obnovme Európu (Renew Europe).
Dokopy je v europarlamente sedem frakcií, sedia v ňom aj 61 nezaradení europoslanci. Za Slovensko sú to od začiatku Milan Uhrík a Miroslav Radačovský (obaja kandidovali za ĽSNS). Od vlani sa k nezaradeným pridali aj Monika Beňová a Katarína Roth-Neveďalová po tom, ako Smeru pozastavili členstvo v Strane európskych socialistov (PES). Obe europoslankyne následne „dobrovoľne“odišli aj z materskej frakcie S&D.
Vo frakcii socialistov zostal europoslanec Robert Hajšel, ktorý síce takisto kandidoval za Smer, ale nie je jeho členom. V minulosti bol šéfom Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku a v eurovoľbách, ktoré sa na Slovensku uskutočnia v sobotu 8. júna, už nekandiduje.
BEŇOVÁ: MOŽNO VZNIKNÚ NOVÉ FRAKCIE
Kde skončí Smer, zatiaľ nie je jasné. „Nevidím to tak, že by sme hľadali frakciu, do ktorej by sme vstúpili. Myslím, že výsledky týchto eurovolieb môžu priniesť množstvo zmien a jedna z nich môže byť taká, že môžu vzniknúť nové frakcie,“povedala Denníku N Monika Beňová.
Či by mohlo ísť o frakciu, v ktorej by mohli byť s Fideszom, europoslankyňa nekomentovala. „Môžu to byť frakcie, v ktorých by boli zastúpené krajiny a strany, ktoré vidia inú cestu, ako treba robiť spoločnú európsku politiku, než frakcie, ktoré sú teraz v Európskom parlamente,“myslí si Beňová.
„Teoreticky to možné je, ale nemyslím si, že by to jedna alebo druhá strana veľmi chceli,“hovorí o možnosti vstupu Fideszu a Smeru do ID expert na európsku politiku Jan Kovář z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov.
„Pre Smer ani pre Fidesz by to nič neriešilo,“vraví. Pokiaľ by tieto strany niekam chceli, mohli by to byť euroskeptickejšie frakcie, ktoré však nie sú extrémistické, myslí si analytik. Málo pravdepodobné je podľa neho aj to, že by sa zlúčili ECR a ID – napríklad pre možný nesúhlas českej ODS, ktorá v ECR je. Za zložitý považuje aj vznik novej silnej frakcie okolo Fideszu a Smeru, keďže na to treba 25 poslancov z najmenej siedmich členských krajín.