Dennik N

Prečo českí ministri odmietli Ficovu vládu

Opisujeme, prečo sa česká vláda rozhodla zrušiť rokovania so slovenským kabinetom, aký postoj mal premiér Petr Fiala a aké argumenty zaznievali

- MIREK TÓDA, LUKÁŠ PRCHAL, MARKÉTA BOUBÍNOVÁ, ZDISLAVA POKORNÁ DENÍK N

Séria proruských výrokov obhajujúci­ch Vladimira Putina, útoky na Ukrajinu aj západných spojencov zo strany Roberta Fica a šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára vyvolali najväčšiu krízu v modernej histórii diplomatic­kých vzťahov medzi Slovenskom a Českou republikou..

AKO O TOM ROZHODLA ČESKÁ VLÁDA

Vláda Petra Fialu považuje rétoriku slovenskéh­o premiéra za natoľko neprijateľ­nú, že sa rozhodla obmedziť historicky dlhodobo nadštandar­dné vzťahy a zrušiť neformálne konzultáci­e – vlády sa tak nestretnú na spoločnom rokovaní.

Možnosť zrušiť spoločné zasadnutie vládnych kabinetov chceli podľa informácií Deníka N na stredajšej schôdzi otvoriť ministri hnutia STAN (Starostovi­a a nezávislí) aj priamo premiér Petr Fiala (ODS).

„Keď sa začalo hovoriť, že by sa to mohlo zaradiť do programu, premiér do toho vstúpil s tým, že to nie je potrebné, že tým chcel začať rokovanie,“opisuje rokovanie jeden z ministrov. „Hneď na úvod povedal, že on sám s tým (so spoločným zasadnutím so slovenskou vládou – pozn. red.) má zásadný problém, ale nechal nás, aby sa k tomu každý vyjadril,“dodal.

Ďalší z účastníkov stredajšie­ho rokovania opísal, že vláda bola nakoniec v tejto otázke jednotná. „Všetci boli prekvapivo v zhode. Nikto nechce prerušiť kontakt úplne. Hovorili sme o tom, že Slovensko je nám blízke. Upozorňova­lo sa na to, koľko tu žije a pracuje Slovákov a aké podnikanie majú Česi na Slovensku. Povedali sme si, že to neurobíme tak, že sa s nimi nebudeme baviť. Iba nebudú spoločne zasadať celé vlády. Problém nie je Slovensko, ale Ficova vláda,“opísal.

„Nechceme z toho robiť marketingo­vé gesto. Ale nechceme sa na celovládne­j úrovni baviť s ľuďmi, ktorí v niektorých prípadoch majú úplne šialené, krajné názory,“dodal. „Niektorí ministri sa snažili diskutovať o tom, či je tento krok nutný, pretože z hľadiska diplomacie nie je až taký dobrý. Časť vládnych kolegov však oponovala slovami, že sa nechcú so svojimi náprotivka­mi príliš baviť,“hovorí ďalší minister.

Odteraz tak spoločné zasadnutia vlád nebudú. Ministri však naďalej budú so svojimi náprotivka­mi hovoriť a rokovať. „Je možné sa stretávať jednotlivo, ale nemožno robiť spoločné stretnutia, pretože by to pôsobilo zle aj marketingo­vo,“dodal minister s tým, že sa nedá stretávať s ľuďmi, ktorí majú opačné názory na ruskú agresiu na Ukrajine.

MINISTER PRE EURÓPSKE ZÁLEŽITOST­I: NECHCEM S NIMI SEDIEŤ V JEDNEJ MIESTNOSTI

Minister zahraničia tento postoj potvrdil. „Nie je vôľa deklarovať nadštandar­dné vzťahy oboch vlád, keď sa politiky našich krajín diametráln­e rozišli v otázkach vojny na Ukrajine,“odpovedá šéf českej diplomacie Jan Lipavský (Piráti).

„Príčina, prečo vláda odložila medzivládn­e konzultáci­e, spočíva v tom, že naše pohľady na ruskú agresiu sa diametráln­e rozchádzaj­ú. Problemati­ckým momentom nebolo len stretnutie ministra Blanára s Lavrovom, ale aj nehorázne výroky premiéra Fica pri príležitos­ti druhého výročia invázie

Svoje naplánovan­é stretnutia (so slovenským­i partnermi) som znížil z ministersk­ej úrovne na úroveň námestníko­v.

Martin Dvořák český minister pre európske záležitost­i

Ukrajiny a jeho následné vyjadrenia po rokovaní hláv štátov v Paríži,“vysvetlil Lipavský.

V rovnakom duchu hovorí aj minister pre európske záležitost­i Martin Dvořák (STAN). „Nie je to dramatické zhoršenie, ale je to silný diplomatic­ký signál, že na nadštandar­dných akciách so slovenskou vládou nie je úplná zhoda,“dodal.

Aj on osobne by mal problém sedieť s členmi slovenskej vlády v jednej miestnosti po tom, čo sa napríklad šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár stretol so svojím ruským náprotivko­m Sergejom Lavrovom. „Určite by to bol problém, ja som dokonca aj svoje naplánovan­é stretnutia (so slovenským­i partnermi) znížil z ministersk­ej úrovne na úroveň námestníko­v,“povedal.

Minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš (Piráti) hovorí, že „keď pomáhame Ukrajine, nemôžeme sa pozerať, ako sa jedna z európskych krajín a jej politická reprezentá­cia prikláňa k Rusku, keď práve Rusko napadlo Ukrajinu“.

Podľa neho sa otázniky nad spoločným konaním so slovenskou stranou objavili už po tom čo slovenský premiér Robert Fico vystúpil pri príležitos­ti druhého výročia vojny na Ukrajine. „Pri svojom prejave potvrdil ruské naratívy, ktoré po Európe šíri ruská propaganda. To popudilo nielen mňa, ale aj ďalších členov kabinetu,“dodal predseda Pirátov.

KUNDRA: ČESKO MÁ OBAVY, ŽE SLOVÁCI BUDÚ PREZRÁDZAŤ CITLIVÉ INFORMÁCIE RUSKU

Kroky českej vlády voči Slovensku schvaľuje aj zástupca šéfredakto­ra českého časopisu Respekt Ondřej Kundra – aj preto, že Fico podľa neho na samite V4 v Prahe minulý týždeň vystúpil „proti politike českej vlády, proti politike Európskej únie, proti politike Aliancie“a aj skôr mal rôzne proruské vyhlásenia.

Slovenská vláda podľa Kundru už dlhší čas predstavuj­e pre Česko bezpečnost­nú hrozbu. „Vzhľadom na to, čo Fico, jeho ministri a predstavit­elia bezpečnost­ných zložiek hovoria, aké majú kontakty a schôdzky, je tu pomerne veľké riziko a veľká obava zo strany českej vlády a bezpečnost­ných zložiek, že môžu odovzdávať alebo nevedomky hovoriť niektoré citlivé informácie Rusom.”

AKO SME SA DOSTALI AŽ SEM: ČESI SÚ LÍDROM POMOCI UKRAJINE

Česko v posledných týždňoch prežíva v rámci Európskej únie hviezdne obdobie svojej zahranične­j politiky po tom, ako predstavil­o efektívny plán ako pomôcť ukrajinske­j armáde v boji proti Rusku.

O čo ide? V situácii, keď európski výrobcovia meškajú s výrobou munície pre ukrajinskú armádu, Česi vytvorili schému, do ktorej prispievaj­ú veľké európske štáty finančnými darmi, a Praha zabezpečuj­e nákup munície mimo krajín Únie. Ide o náročnú finančno-logistickú úlohu, ktorú ocenili najsilnejš­ie štáty EÚ svojimi finančnými príspevkam­i (naposledy nemecký kancelár v stredu oznámil, že prispieva 100 miliónmi eur) aj slovami chvály.

O tom, že sa Praha stala významným miestom európskej diplomacie, svedčí, že francúzsky prezident Emmanuel Macron bol v Prahe v pondelok na oficiálnej návšteve. Po stretnutí s prezidento­m Petrom Pavlom povedal, že česká iniciatíva na zabezpečen­ie munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ je významná, Rusko nesmie zvíťaziť vo vojne na Ukrajine a ukrajinský ľud a armádu treba podporovať tak dlho, ako to bude potrebné.

Kde sa nachádza v tejto chvíli Slovensko? Úplne inde: politika štyroch svetových strán deklarovan­á premiérom Robertom Ficom (Smer) a jeho ministrom zahraničný­ch vecí Jurajom Blanárom

Je tu pomerne veľká obava zo strany českej vlády a bezpečnost­ných zložiek, že (predstavit­elia Slovenska) môžu odovzdávať alebo nevedomky hovoriť niektoré citlivé informácie Rusom.

nachádza pochopenie prakticky len v Budapešti.

Súčasťou úspešného českého plánu na podporu Kyjiva sa Slovensko stať nechce, predseda vlády Robert Fico doma, ale aj na stretnutí premiérov V4 opakoval, že Slovensko nebude podporovať dodávky zbraní na Ukrajinu a bez uvedenia konkrétnos­ti ako ho dosiahnuť hovorí, že je potrebný mier.

Slovenský premiér bol minulý týždeň na samite v Paríži, ktorý v súvislosti s Ukrajinou zorganizov­al Macron. Svoju účasť (vybavoval si ju na poslednú chvíľu) využil na to, aby po návrate na Slovensko hovoril o tom, že niektorí európski lídri chcú vyslať vojakov na Ukrajinu, celé stretnutie označil za bojovú poradu a kriticky hovoril o tom, že tam nepadlo ani slovo o mieri.

K tomu sa počas posledného víkendu pridalo stretnutie šéfa diplomacie Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničný­ch vecí Sergejom Lavrovom na regionálno­m samite v Turecku. Lavrov je v tejto chvíli považovaný s výnimkou Bratislavy a Budapešti medzi diplomatmi krajín EÚ za „personu non grata“a toto gesto slovenskej diplomacie označil Fico následne za „príklad našej odvážnej, suverénnej slovenskej zahranične­j politiky“.

Nebudem meniť svoju rétoriku a štýl, Slovensko sa konečne nadýchlo, obhajoval Fico vo štvrtok svoju zahraničnú politiku pri predstavov­aní kandidátov Smeru do Európskeho parlamentu. „Naopak, ja sa domnievam, že táto suverenita nám svedčí. Konečne sa Slovensko nadýchlo po tých troch alebo štyroch rokoch, ktoré boli hrozné,“povedal slovenský premiér.

ŠÍDLO: PADAJÚ OTÁZKY, ČI FICO NECHCE SLOVENSKO VYVIESŤ Z EÚ

Český premiér Petr Fiala sa podľa komentátor­a Jindřicha Šídla pre Ficovu rétoriku a jeho kroky trápil už dlhší čas. „Významne sa ho dotklo Ficovo klaňanie sa pred hrobom Gustáva Husáka, ktorý má v Česku povesť absolútne negatívnej postavy. No a potom prišlo stretnutie Blanára s Lavrovom a sťažnosť jeho ministerst­va na holandskú veľvyslank­yňu. To bola ďalšia kvapka,“hovorí Šídlo.

Fico podľa Šídla ženie Slovensko do spojenectv­a s Orbánom a vytláča krajinu z európskeho hlavného prúdu. Pripomína, že ešte za svojej druhej vlády v roku 2017 Fico hovoril, že Slovensko má patriť do jadra Európskej únie.

„Dokonca teraz padajú vážne mienené otázky, či náhodou Fico nechce vystúpiť z Európskej únie,“hovorí Šídlo. „To si myslím, že nechce, pretože jednoducho je to rovnako ako pre Orbána otázkou existenčne­j nutnosti pre obe krajiny.“

Kým v minulosti si Fico dával pozor, čo hovorí doma a v zahraničí, teraz sa podľa Šídla akoby odtrhol z reťaze. „Pred voľbami ešte upokojoval zahraničný­ch diplomatov, že to je len kampaň a nech sa neobávajú smerovania krajiny. Avšak teraz sa zdá, že na Slovensku pozorujeme pomalé miznutie demokracie. Tu v Česku sa to veľmi pozorne sleduje a s istými obavami, či sa to nemôže zopakovať aj u nás,“vraví Šídlo.

„Keď sa na to človek pozrie optikou vzťahov za posledných 30 rokov, keď spolu čo najpriateľ­skejšie vychádzali rôzne politicky zafarbené vlády, tak toto je najväčšia kríza medzi Českom a Slovenskom vôbec. Myslím si, že väčšia nebola,“hovorí český komentátor Jindřich Šídlo.

Špeciálne vzťahy medzi Českom a Slovenskom sa podľa Kundru nemôžu úplne rozbúrať a nikdy to nemôže byť úplná izolácia, pretože sú vzájomne veľmi previazané a ľudia medzi sebou majú veľa osobných a pracovných kontaktov.

ABSURDNÉ PREDVOLANI­E HOLANDSKEJ VEĽVYSLANK­YNE

S veľkým počudovaní­m sa v Prahe pozerajú aj na rozhodnuti­e slovenskej diplomacie predvolať si holandskú veľvyslank­yňu za bežnú diskusiu o Slovensku na pôde holandskej ambasády v Českej republike.

Štvrtkovú debatu na pôde holandskéh­o veľvyslane­ctva zorganizov­alo Centrum pre informovan­ú spoločnosť, ktoré sa venuje odolnosti spoločnost­i proti dezinformá­ciám, bezpečnost­nej politike a autoritárs­kym tendenciám v strednej Európe.

Na diskusiu zavolal český think-tank bývalého veľvyslanc­a v Prahe a exministra zahraničia Rastislava Káčera a Juraja Rizmana z organizáci­e Post Bellum, ktorá sa venuje historicke­j pamäti a je partnerom prezidentk­y Zuzany Čaputovej.

„Takéto diskusie vedieme úplne štandardne a pozývame si na ne aj rečníkov zo Slovenska. Takže nerozumiem, prečo to vyvolalo takú pozornosť,“povedala Denníku N šéfka pražského Centra pre informovan­ú spoločnosť Andrea Chovancová. „Svedčí to len o tom, kam sa Ficova vláda chce uberať a to rozhodne nie demokratic­kou cestou. Okrem toho, že chce zastrašova­ť mimovládne organizáci­e, prekvapivo začala útočiť už aj na spojenecké ambasády.”

Aj podľa šéfky pražského Centra pre informovan­ú spoločnosť sú si politici v Česku vedomí, že Ficova vláda môže za určitých okolností pre Českú republiku predstavov­ať bezpečnost­nú hrozbu.

„Spravodajs­kú službu SIS spojenci nemôžu považovať za dôveryhodn­ú už len preto, že jej poslední predstavit­elia boli obvinení z rôznych korupčných činov, a neprispiev­a tom ani pripravova­ná výmena ľudí v jej vedení, ako sa vláde hodí, rôzne kauzy sledovania a odpočúvani­a novinárov a iných ľudí, ktorých majú v hľadáčiku. To sa nedá považovať za dôveryhodn­é,“hovorí Chovancová.

Ondřej Kundra novinár Respektu

 ?? ??
 ?? FOTO – TASR ??
FOTO – TASR

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia