Opozícia nevie vytvoriť alternatívu
František Mikloško z KDH sa obáva, že tu Robert Fico a jeho vláda bude osem rokov
Poslanec za KDH František Mikloško si myslí, že to Roberta Fica bude ťahať k autokracii. Verí však, že sa Slovensko dokáže na poslednú chvíľu spamätať, ako sa to dialo v minulosti.
Zo zdravotných dôvodov ste niekoľko týždňov neboli v parlamente. Zatiaľ schválili novelu Trestného zákona, v uliciach boli obrovské protesty, minister zahraničia Juraj Blanár sa stretol s ruským ministrom Lavrovom a Robert Fico je stále bližšie k Viktorovi Orbánovi. Kam sa za ten čas Slovensko pohlo?
Vidím to ako proces. Spozornel som pre rýchlosť a vášeň, akou sa do toho pustili. A ak raz sadnete na takéhoto koňa, potom už musíte ísť stále ďalej. Čiže to vidím ako začiatok. Oni už aj oznamujú ďalšie kroky – v Trestnom zákone či v televízii. Zapli si zle prvý gombík v tom zmysle, že niečo spustili pod tlakom vášne a pomsty. A obávam sa, že to pôjde ďalej a že vývoj ich bude tlačiť niekam, kde je dnes Orbán.
Aj Fico hovorí, že keď do pekla, tak na veľkom bielom koni. Máte pocit, že nástup novej éry Fica je razantnejší než nástup Mečiara?
Ani nie. Mečiarov nástup bol neuveriteľný. Keď sme ho v roku 1991 odvolávali, mal vyše 80-percentnú popularitu. A v neistej slovenskej situácii, v ktorej sme začali mať ekonomické problémy, pôsobil ako záchranca. Po nástupe slobody tak prvýkrát ľudia zneisteli a zrazu videli niekoho, kto ich zachráni. Čiže vášeň podpory Mečiara bola väčšia. Ale teraz je to tiež veľmi nebezpečné, pretože vtedy sme boli ešte plní revolučného nadšenia a spoločnosť bola pripravená na väčší odpor. Dnes v spoločnosti zavládla depresia, isté vyhorenie. A preto je nástup Roberta Fica rovnako nebezpečný, ale úplne porovnávať sa to nedá.
Expremiérka Iveta Radičová hovorí, že Robert Fico napĺňa už nebezpečne veľa z bodov, ktoré definujú autokraciu. Snaží sa o to, aby sme boli autokratickou krajinou?
Myslím, že ho do toho bude čím ďalej, tým viac tlačiť vývoj. On to možno ani takto nedomýšľal. Začal rýchlymi krokmi, sám teraz hovoril, že porazil Lipšica a špeciálnu prokuratúru a dosiahol, čo chcel. To bol začiatok, ale teraz on sám bude vidieť, že už nemôže ináč. Bude musieť postupovať, aby si moc upevňoval. Vývoj ho strhne, a preto to bude smer k autokracii, o tom som presvedčený. Problém však vidím ešte hlbšie v inej veci. Je v tom, že my dnes nemáme na to, aby sme vôbec mohli myslieť na nejakú alternatívu. Keď si zoberieme opozíciu, tak ak si povieme, že s Matovičom nechceme ísť, lebo je nevyspytateľný, potom nemáme na to, aby sme postavili alternatívu voči Robertovi Ficovi. Keby boli teraz predčasné voľby, vládu opäť nepostavíme. Pôvodne sme si mysleli, že s Hlasom na čele s Pellegrinim by to šlo. Táto možnosť je však úplne preč, pretože Pellegriniho ministri sú ešte aktívnejší než Ficovi ministri a pôsobia oveľa horšie než ministri Smeru. Nepôjde to, ak tu nevznikne ešte nejaká ďalšia stredopravá strana občianskeho charakteru. Malo by to byť niečo ako Demokratická únia. To bola strana mestského typu priťahujúca ľudí, ktorí boli sekulárni alebo aj nesekulárni, ale hlavne neboli takí vyhranení. Teraz je tu Progresívne Slovensko, ktoré silnie, ale nebude mať na to, aby postavilo alternatívu. Je tu aj SaS, ale uvidíme, čo s ňou urobí, keď odíde Sulík. A sme tu my KDH. A iná alternatíva sa tu nerysuje. Čiže je na tom zlé, že Robert Fico tu bude vládnuť minimálne osem rokov, pretože tu nič nevyrastá.
Na vznik veľkej strany je potrebných niekoľko rokov. Predpokladáte, že tu Fico bude naozaj osem rokov?
Zatiaľ to tak vyzerá. Samozrejme, musíme počítať s tým, že on robí aj chyby a aj veľké chyby. Vidíme, že musí aj cúvať, ako to bolo pri skrátení premlčania pri znásilnení a podobne. No zatiaľ sa mu to darí zahládzať. Ale k slovenským voličom – ja si pamätám, niekedy pred rokom 1998 mi hovorila nemecká veľvyslankyňa: Viete, my nemáme problém prijať Slovensko do EÚ. S Mečiarom by sme si vedeli dať rady, ale máme problém s tým, že napriek tomu, čo všetko je známe o ére mečiarizmu, ho Slováci stále volia. Čiže základným problémom, povedzme si otvorene, sú voliči a ich nastavenie. Takže napriek tomu, že Robert Fico robí chyby, sa mu nezmenšuje voličská základňa a k tomu má obrovský rezervoár ešte aj v Hlase. Lebo tá strana, či už Pellegrini vyhrá alebo nevyhrá, pôjde len do závozu.
Parlament dva mesiace riešil novelu Trestného zákona, ktorá ruší špeciálnu prokuratúru, znižuje tresty pre páchateľov ekonomickej kriminality a skracuje premlčania. Spomínate si, že by si dovolil Mečiar niečo podobné – teda že v takomto rozsahu pomohol vlastným ľuďom k beztrestnosti?
Veľkým prípadom je Mečiarova amnestia. Potreboval v pokoji ďalej vládnuť. V niečom je to teda podobné. Aj oni chcú v pokoji vládnuť a nechcú byť pod tlakom a nervózni a chodiť po výsluchoch. A chodiť na výsluchy a mať obavy zo súdu nie je príjemné. Takže je to tak, že akoby si chceli dať amnestiu, aby mohli spokojne vládnuť.
Toto je však širšie. Mečiarove amnestie sa týkali jedného trestného činu a špecifického a úzkeho okruhu ľudí. A tu ide aj o trestné činy, ktoré sa ešte ani nezačali vyšetrovať, a o stovky páchateľov. Nie je to teda horšie než Mečiarove amnestie?
V tomto áno, lebo to vyvoláva otázku, kam sa pohneme, keď sa toto všetko zahladí. Akoby tu bolo všetko dovolené a znovu môžeme začať od začiatku. A vieme dobre, že Slováci majú obrovský sklon ku korupcii a tí, ktorí sa dostanú k moci, sa veľmi často ako prvé chcú sami zabezpečiť, že zmysel pre štát tu zatiaľ vôbec neexistuje.
A to je len začiatok. Čo ďalšie očakávate od Fica? Poznáte ho od jeho politických začiatkov. Začal ako poslanec v roku 1992, vy už ste boli vtedy predsedom parlamentu.
Robert Fico je aj zaujímavý líder. Videl som už v SDĽ, ako ľudia zrazu začali z neho mať strach, hoci bol úplne mladý. A tam pritom boli staré kádre ako Weiss, Kanis, Migaš či Koncoš. Tí zrazu videli, že Robert Fico začína byť nebezpečný, a to ešte ani veľmi nevystupoval. Podľa mojej mienky si ho už vtedy vytypovali nejakí ľudia a odhadli, že toto by mohol byť dobrý vodca, a začali na ňom pracovať. A ak hovorím, že na ňom začali pracovať, myslím tým, že musel mať v začiatku kariéry aj dostatočné finančné zázemie, aby mohol vyštartovať tak, ako vyštartoval. Veď sa to aj ukázalo, že stále ťahal za sebou ľudí, ktorí boli v biznise úspešní. Ale videl som aj to, že bol v istých rozhodujúcich chvíľach váhavý a aj cúvol. A celkom nevedel, čo chce. Keď si spomenieme, že chcel byť generálnym prokurátorom, potom prezidentom a potom chcel ísť na Ústavný súd. Takže on nemá v sebe len jedinú líniu straníckeho lídra a z tejto línie chcel často odísť. Ale osud ho tam stále dotláča a iné možnosti mu neboli dané. A je stále v straníckej politike, kde sa mu zatiaľ darí.
Hovoríme tu o obavách z autokracie. Kam Fico môže zájsť po tomto, čo začal?
Slováci nemajú na to gény, aby hrali nejakú svoju veľkú samostatnú hru. My sme sa vždy len pridávali, ako keď vznikala prvá Československá republika. Už neviem, ktorý slovenský politik povedal, že počkajme, ako to dopadne, a potom sa pridáme.
Napríklad v zahraničnej politike vidíme, že sú dvojtvárni. Na jednej strane sa minister zahraničia Blanár stretne s Lavrovom a na druhej strane Robert Kaliňák v Amerike vyhlási, že Američania sú féroví. No tak vyznajte sa v tom, kam chceme patriť. Mám pocit, že ich politika má dve roviny: jednu vnútropolitickú, ktorou chcú získať hlasy, aj proruské, aj tie, ktoré sú proti Ukrajine a proti Západu. Na druhej strane oni veľkú odvahu nemajú. Ísť proti Západu? To som videl aj pri Mečiarovi, že si uvedomoval, čo znamená ísť proti USA a EÚ. Naši lídri sú príliš malí na to, aby sa mohli takto vzoprieť. Maďarsko je trošku iný prípad. Je dvakrát
väčšie a je to bývalá imperiálna krajina. Nesie v sebe víziu veľkého Maďarska a znamená to, že Maďari rozmýšľajú inak. Ale Slováci nemajú na to gény, aby hrali nejakú svoju veľkú samostatnú hru. My sme sa vždy len pridávali, ako keď vznikala prvá Československá republika. Už neviem, ktorý slovenský politik povedal, že počkajme, ako to dopadne, a potom sa pridáme. Takže keby to zostalo na Maďarsku, tak sa pridáme k Budapešti, a keď sa to obrátilo k Prahe, tak sme sa pridali k Prahe.
Obávate sa o právny štát na Slovensku a že sa postupne pokúsia ovládnuť súdy?
Náznak ovládania súdov cez korupciu tu už bol. Na to máme dôkazy. Takže tu nie je problém tlaku politikov, ale dispozície časti sudcov nechať sa korumpovať. Bolo dokázané, že tam bola veľká korupcia. Samozrejme, že väčšina sudcov je v poriadku, ale je možné to narušiť.
Čo hovoríte na Ficovo ospravedlňovanie ruskej invázie na Ukrajine? Hovorí o spoluúčasti Západu na jej vypuknutí a vraví aj to, že to vlastne nie je vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, ale vojna medzi Ruskom a Spojenými štátmi.
To je nezmysel. Proste tam 24. februára pred dvomi rokmi Rusi vtrhli. Ja som si vtedy vypočul celý Putinov prejav. Jasne tam povedal, že ukrajinský národ neexistuje, jasne povedal, že musíme denacifikovať Ukrajinu, a zanechávajú tam spúšť. Pozrime si obrázky z Mariupola, Bachmutu, z Avdijivky. Veď to je civilizačná katastrofa. To sa bude dávať do poriadku desaťročia, keby aj hneď teraz bol mier. Nehovoriac o tom, že všetky ich myšlienky, že chcú mier, znamenajú, že mier by znamenalo akceptovať, že všetko to, čo majú Rusi obsadené, im zostane. A samozrejme, znamenalo by to akceptovanie, že sa postupne vymení vláda Zelenského a dajú sa tam ľudia typu Biľaka, ktorí budú ochotní poslúchať to, čo Moskva hovorí. Čiže sú to frázy. Rusi sú proste agresori a zanechávajú za sebou civilizačnú púšť.
Opozícia sa snaží reagovať na to, čo Fico rozbehol. Organizovala protesty, blokovala parlamentnú schôdzu. Urobili všetko, čo sa dalo?
Všetka česť za to, čo urobili. Úspech je už len to, že sa nesplnil Ficov termín, keď povedal, že to bude platiť. Plus teraz majú problémy s Ústavným súdom.
A protesty na námestiach boli silné. Mestá vždy určujú vývoj krajiny, vidiek sa skôr pridáva. A tak to bolo aj v novembri 1989, že mestá určovali vývoj. Tak to bolo v roku 1998, že sme na to išli cez mestá, a tak to bolo aj v roku 2018, že boli obrovské protesty v mestách, keď zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovu. Takže Fico, ak má nejakú politickú pamäť, si musí byť vedomý, že sa to môže v jednej chvíli ešte posunúť ďalej, lebo ľudia ukázali obrovskú statočnosť.
Tvári sa, že mu to nič nerobí, ale pred šiestimi rokmi sa vzdal postu premiéra.
Povedzme si úplne, vtedy bol vo vláde Most – Híd a ten v jednej chvíli povedal, že ak neodstúpi, tak idú z vlády.
Teraz tam nikoho takého nemá…
V tom je to iná situácia. Spomeňme si na Babiša, aký bol pokojný, keď sa začali protesty Milión chvíľok. Bol pokojný, lebo mu nemal kto vnútri koalície dať nôž na krk. Preto je aj Fico pokojný.
A preto je menšia šanca, že sa niečo zmení.
Áno, ale kľúčová vec je, a ja to vidím v celej spoločnosti, že tu končí generácia politikov z novembra 1989, ktorá to ťahala ešte z komunizmu a dotiahla to až doteraz. To sme aj my sedemdesiatnici až osemdesiatnici. A to je koniec jednej éry. Teraz začína generácia, ktorá začala budovať svoj príbeh od novembra 1989 v podmienkach slobody. A momentálne je to veľmi vyhorené. Momentálne nemáme osobnosti nikde. Kľúčový moment v tejto chvíli je pracovať na tom, aby tu vyrastala nová generácia. A východiskom je, ak pre nás bol východiskom zápas s komunizmom, tak pre nich majú byť východiskom idey Novembra – túžba po slušnej spoločnosti, vzájomnej tolerancii.
Predseda KDH Milan Majersky povedal, že by opozícia nemala zo spoločných aktivít vynechávať hnutie Slovensko, teda bývalé OĽaNO. Mala opozícia na spoločné mítingy volať Igora Matoviča?
Predpokladám, že Majerský nemyslel pod Slovenskom Matoviča. Keď vidím jeho vystupovanie, neviem si predstaviť spoluprácu s ním. Pretože on to má v sebe a to je aj jadro jeho politického úspechu, že vie strhnúť na seba pozornosť a vie zaútočiť. Ale vie zaútočiť tak, že ostatní sú mimo a on je sám. On nie je stvorený na kolektívnu prácu. Čiže ja osobne by som ho na spoločné mítingy nevolal, lebo by sa to rozsypalo.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann ako jediná predstaviteľka opozície nehlasovala za rezolúciu, ktorá odsudzuje zmeny Ficovej vlády v trestnom práve. „Už od začiatku svojho mandátu dôrazne kritizujem, že Európsky parlament čoraz viac nadužíva svoj politický priestor na hodnotenie vnútropolitickej situácie v členských štátoch,“vysvetlila. Ako by ste hlasovali vy, pokiaľ by ste boli europoslancom?
Ja som v tom tiež zdržanlivý. Lebo my na našej politickej scéne akoby sme nechceli zobrať na seba tú ťarchu, že my si to musíme vybojovať. V istých chvíľach chceme, aby nám niekto zvonku pomohol, aby to niekto urobil za nás. A preto sa mi zdalo trošku zavčasu už prosiť Brusel o pomoc, pretože my tu musíme odviesť nejaký zápas. Tu sa buduje aj istá historická pamäť, politická pamäť, a kultúra, tradícia. Nemôžeme v kritickej situácii hovoriť znovu len: „Pomôžte nám, čo bude s nami?“Najmä keď sme si to zapríčinili aj sami. Veď návrat Fica spôsobil krach Matovičovej a potom Hegerovej vlády.
Čo poviete na to, keď nám Európska komisia zastaví eurofondy už za novelu Trestného zákona či za pokusy zastrašiť súdnictvo?
Zatiaľ náznaky zastrašovania súdnictva nevidím. Sú tam protesty zo strany ministra, keď napríklad napáda niektoré výroky sudcov. Bol by som zatiaľ opatrný pri otázke, či nám Európska únia bude za novelu Trestného zákona zastavovať eurofondy. Nezdá sa mi to taká krajná situácia, aby už Európska únia zasahovala. Samozrejme, musí troška dvíhať prst.
Za prezidenta ste kandidovali trikrát. KDH aj teraz hľadalo vlastného kandidáta, ale nenašlo ho. Nedostali ste ponuku kandidovať štvrtýkrát?
Aj keby som dostal, už by som do toho nešiel. Povedal som, že trikrát a dosť, už viac kandidovať nebudem. A KDH urobilo správne rozhodnutie. Nebolo osem rokov v parlamente a buduje novú generáciu. A ja som spokojný. Mám pocit, že tam vyrastajú zaujímaví ľudia – odborníci. My sme sa sami v internej diskusii definovali tak, že by sme mali byť umiernení konzervatívci, ktorí sú pripravení rokovať s umiernenými liberálmi. V čom by sme však mali najmä zaujať, sú odborníci. Vieme sa vyjadrovať k veciam. A toto musíme teraz budovať. Za každú cenu ísť, postaviť kandidáta, ktorý by možno získal tri alebo menej percent, to by nemalo zmysel. Navyše by to stálo veľa peňazí a energie. Treba šetriť energiu a musíme byť bežci na dlhé trate.
Bolo prekvapivé, ako rýchlo a bez problémov KDH podporilo Ivana Korčoka v prezidentských voľbách. Aj ste sa tej diskusie – aspoň na diaľku – nejako zúčastnili?
Bol som milo prekvapený, že Rada KDH to urobila v prvom kroku. Potom som poslal priateľom z KDH, s ktorými máme spoločný WhatsApp, správu, že blahoželám, že KDH píše opäť demokratické dejiny Slovenska. Niektorí nechutne tlačia Korčoka do pozície, že je liberál.
To robia aj niektoré konzervatívne médiá. Nie je to pravda. Roky hovorí, že je umiernený konzervatívec.
Presne. Po druhé, veľmi umelo ho tlačia do polohy, že je kandidát Progresívneho Slovenska. Ani to nie je pravda. Áno, Progresívne Slovensko teraz hrá zaujímavú taktiku, že sa chce rýchlo napojiť na Ódora či na ďalšie známe mená. A rozumiem tomu, robia všetko pre to, aby boli úspešní. Takže sa úspešne napojili aj na Ivana Korčoka, ale on nie je ich kandidát. A teraz jasne povedal po tom, ako dostal otázku o manželstve, že manželstvo je v ústave zadefinované ako zväzok muža a ženy, povedal, že keby ho zvolili za prezidenta, v prvom rade by si ctil ústavu. K potratom povedal, že v ústave je napísané, že každý ľudský život je hodný úcty a ochrany od počatia. To nie je liberalizmus. On je umiernený konzervatívec. Ak povedal, že je za registrované partnerstvá, to je dnes nakoniec aj pápež. Aj KDH hľadalo formu, cez ministra spravodlivosti Karasa, ako nájsť právny vzťah ľudí, ktorí sú rovnakej sexuálnej orientácie. Nevidím tam problémy na to, aby som ho nepodporil. A v tejto politickej situácii je kľúčové, aby tam nebol niekto zo strán tejto vládnej koalície. A chcem povedať jednu vážnu vec.
Povedzte.
Korčokovi vytýkajú, že sa niekde vyjadril, že je za to, aby sa zrušilo právo veta v EÚ. On iba povedal, že môžeme o tom diskutovať. A všetci na to naskočili vrátane Milana Krajniaka. Ale všetci zabúdajú, že v apríli 2008 sme hlasovali v parlamente o Lisabonskej zmluve. V nej je článok, že ak 50 percent krajín EÚ, ktoré predstavujú 60 percent obyvateľov EÚ, sa na niečom dohodne, tak to platí. A vetovať to môžu len štyri krajiny, jedna nie. Za túto Lisabonskú zmluvu hlasoval celý Smer na čele s Ficom, celé HZDS na čele s Mečiarom a celá SNS na čele so Slotom. Ján Kubiš to podpísal ako minister zahraničia a Ivan Gašparovič to podpísal. A na podporu bola potrebná ústavná väčšina. Tak o čom sa to tu rozpráva? Len my piati sme hlasovali proti: Palko, Minárik, Bauer, Mikloško a Gabura. Okrem toho, ak by sa tu hovorilo o strate práva veta, musí to prijať parlament ústavnou väčšinou. Až potom je tu prezident.
Viac než štvrtina voličov KDH chce v druhom kole voliť Petra Pellegriniho. Keďže by výsledok mohol byť tesný, mohli by rozhodnúť, kto bude prezidentom. Čo by malo urobiť KDH, aby sa prezidentom nestal muž číslo dva Ficovej koalície?
Druhé kolo je vždy rozhodujúce.
Ale to sa týka druhého kola.
Tam sa treba znovu jasne vyjadriť. Poznám Petra Pellegriniho dlhšie. Myslel som si, že je s ním možné vytvoriť vládu a že je možné sa s nimi dohovoriť. Ale v tejto chvíli sa len prizerá. A to tak nejde. Nejde len povedať, že sa teraz prizerám a potom budem iný. Nehovoriac o tom, keď som hovoril o Lisabonskej zmluve. On bol tiež vtedy poslanec Smeru.
Čo pre to urobíte vy? Ponúknete sa Ivanovi Korčokovi, že sa nejakým spôsobom zapojíte do jeho kampane? Do veľkej miery ide o voličov KDH.
To sa uvidí. Som pripravený. Záleží mi na tom, aby Ivan Korčok vyhral.
Keď si zoberieme opozíciu, tak ak si povieme, že s Matovičom nechceme ísť, lebo je nevyspytateľný, potom nemáme na to, aby sme postavili alternatívu voči Robertovi Ficovi. Keby boli teraz predčasné voľby, tak vládu opäť nepostavíme.