Nie je náhoda, že to môže byť dvojnásobný album roka
Adela Mede vyštudovala v Londýne, žije v Bratislave a spieva v troch jazykoch
Je to hudba, v ktorej je hlavný nástroj ženský hlas. Uhrančivé melodické nápevy na prvé počutie znejú ako ľudovky, sú to však autorské skladby. Neofolklór aj delikátna elektronika.
Že niekto spieva v dvoch jazykoch, je pomerne bežné. Aby však vo svojich pesničkách striedal tri jazyky, to už tak často nepočujete. Pre Adelu Donoval, ktorá robí hudbu pod menom Adela Mede, je trojkombinácia jazykov úplne prirodzená.
Má maďarské korene, pochádza z Bratislavy, kde študovala na anglickej škole, po maturite odišla žiť do Londýna. Začala tam chodiť na vysokú školu, a nie hocijakú. Cez Goldsmiths College prešli napríklad muzikanti Damon Albarn (Blur, Gorillaz), Brian Molko (Placebo), alebo James Blake.
Adela je súčasťou nastupujúcej generácie slovenských speváčok, ktoré majú britské hudobné vzdelanie. Na Radio_Head Awards, ktoré budú udeľovať 15. marca, môže získať cenu Album roka. A to hneď v dvoch kategóriách.
KTO VLASTNE SOM?
„Vždy som bola zameraná na hudbu. Mala som učiteľku klavíra zo ZUŠ, ktorá chodila k nám domov, a po čase som začala robiť operný spev. Na škole som spievala v zbore aj v kapele, s ktorou sme hrali Green Day, Nirvanu, hocičo, čo nás vtedy zaujalo,“hovorí.
Popritom sa doma na ňu lepila tradičná ľudová hudba, pretože jej rodičia sú folkloristi, ktorí tancovali v súboroch Ifjú szivék a Szőttes. Keď ju neprijali na bratislavskú City University na manažment, zobrala to ako výzvu úplne prehodnotiť, čo ďalej. Rozhodla sa odísť do Londýna, kde rok pracovala v kaviarni a potom išla na vysokú školu tam. Hlásila sa na Music Technology, ale viacerí kamaráti-hudobníci ju presvedčili, že najlepší je pre ňu odbor Popular Music na Goldsmiths.
„Na prijímačky som musela priniesť nejakú hudbu, tak som urobila svoju verziu pesničky Lotus Flower od Radiohead. Môj partner si kúpil program Ableton, ktorý mohol mať na viacerých počítačoch. Požičala som si malý midi klavír a mikrofón a objavila veľa nových zvukov, neviem hrať beaty, bolo to skôr ambientnejšie, experimentálnejšie. Preto som si od detstva najviac rozvíjala hlas ako svoj hlavný nástroj.“
Zobrali ju a potom prišla otázka, čomu sa vlastne venovať. „S popom som síce vyrastala a milujem ho, no neviem ho robiť. V tom čase už som počúvala aj inú hudbu, alternatívnejšiu, objavila som svet experimentálnej scény.”
Väčšina spolužiakov bola z elitnej The BRIT School a venovala sa elektronike alebo folku, ona nahrávala zvuky metra a iné field recordings. Bod zlomu bol, keď sa jej učitelia snažili pomôcť nájsť vlastný hlas.
„Vtedy som začala premýšľať, kto vlastne som, a hľadať svoje korene. Celé to vzniklo z toho, že som bola na koncerte Holly Herndon. Ona skúmala kolektívny spev Sacred Harp, čo sú staroamerické piesne, ktoré zakomponovala do svojej hudby a naživo spievala so zborom.“
Debutový album vznikol ako súčasť bakalárskych povinností. Okrem eseje totiž študenti musia vytvoriť vlastný EP album a predstaviť ho naživo. Adela si ako tému práce vybrala využitie kolektívneho spevu v elektronickej hudbe, pretože v tom čase vyšlo viac nahrávok samplujúcich zborovú tvorbu z východnej Európy. A sama začala tvoriť podobné pesničky.
SLOBODA
Debut sa volá Szabadszág, čo znamená „sloboda“. Hlasy, ktoré Adela na seba vrství, slobodne striedajú všetky tri jazyky, ktorými hovorí. Jej spev je občas delikátne efektovaný elektronikou, občas počuť záznamy zvukov prírody. Tradičnú rytmiku ani beaty ako podklad tu nehľadajte, ale táto hudba má svoj vlastný pulz.
Témou je pátranie po sebe a po koreňoch. Hudobná geografia, soundtrack k „homesick“pocitu mladej Stredoeurópanky v Londýne.
„Szabadszág je vlastne moja diplomovka. Tým, že vznikal počas prvej vlny covidu, bolo to najdlhšie, ako som nevidela rodičov. Keď sa situácia zlepšila, išli sme na Slovensko a rozhodli sme sa vrátiť. Už som mala pocit, že Londýn mi dal všetko, čo som si mohla zobrať. Aj ten pocit, aj moment rozhodnutia sú zakomponované v albume.“
Adela nie je len speváčka, ale aj producentka. Na niekoľkých skladbách spolupracovali britskí hudobníci Dialect a Lung Dart, ale v princípe ide o do-ityourself dielo, čo v roku 2022 dotiahla vlastným vydaním.
Sám seba dnes už, samozrejme, môže vydávať hocikto, o každom však nenapíšu magazíny The Quietus, Dazed a The Wire. O Slovákoch to platí dvojnásobne, navyše Szabadszág nanovo vydalo britské Night School Records.
Presťahovať sa po výraznom debute na Slovensko môže pôsobiť ako krok späť. Mladá speváčka to však vidí inak.
„Ako prvú vetu na album Szabadszág som mala: Na jar sa všetko roztopí /voda sa vráti tiež. Vedela som totiž, že koncepčne chcem napísať niečo o odpustení, o momente, keď už je všetko v poriadku. Pochopila som, že moja cesta do Londýna je o tom, aby som sa vrátila domov. Je to niečo, čo som nečakala, ale zároveň v tom vidím obrovský zmysel.“
NESTÚPAJ NA KVET
Na druhom albume Ne Lépj a Virágra sa perspektíva mení. Názov sa dá preložiť ako „nestúpaj na kvet“a je to zámerný posun od debutu. Snaha neopakovať sa a vydať niečo iné. Nie však úplne.
Speváčka si vytvorila svoju vlastnú stredoeurópsku realitu a skúma ju. Po návrate na Slovensko začala vyučovať spev, zapájať sa do komunitného života a zároveň robiť s miestnymi hudobníkmi aj s muzikantmi z okolitých krajín. Z toho vyplynuli témy nových piesní – hľadanie krásy v obyčajnosti, empatia, výzva preladiť zúfalstvo na nádej.
„Szabadszág bol veľmi o mne, o mojom vnútre. V Bratislave som začala pracovať a viac vnímať okolie. Na Ne Lépj a Virágra som sa viac otvorila, začala som si hľadať nových kamarátov aj prácu.“
Toto už nie je sólový album v doslovnom zmysle, sú tu aj iné nástroje a hostia – vysamplované preludovanie sláčikov, slovenský akordeonista Jakub Smiček („chcela som akordeón, lebo mi pripomína ľudský hlas“), poľskí umelci Martyna Basta a Wojciech Rusin alebo Adelina študentka spevu.
Na obale je fotka listu položeného do močariny lesa pri Bratislave. Cover albumu aj promofotky speváčky sú dielom jej priateľky, fotografky Kvet Nguyen.
„Vizuálny element je pre mňa dôležitý z mnohých dôvodov. S Kvet sme viedli veľa konverzácií o nádeji, o tom, ako vidieť krásu vo všetkom. Ona chápe ten mišung, čo mám v hlave. Keď chcem niečo povedať rodičom, neviem im to povedať tak po maďarsky, ako to viem v angličtine alebo po slovensky. V mnohých vrstvách sme sa pochopili, aj preto je naše priateľstvo také hlboké.“
Čo sa nezmenilo v porovnaní s predchádzajúcim albumom Szabadszág, je trojjazyčnosť: „To nie je koncept, len prirodzený spôsob, ako premýšľam. Môj mozog funguje tak, že dve vety poviem v maďarčine a potom skočím do slovenčiny.“
Na koncertoch s obľubou na chvíľu zíde z pódia, aby spievala medzi divákmi. Už hrala viackrát v zahraničí, a tak ma zaujíma, ako reaguje publikum.
„Občas sa ma hudobníci alebo ľudia, čo sa o hudbu viac zaujímajú, pýtajú, čo to vlastne spievam. To je naschvál, aby si človek zvykal na jazyk, ktorý možno nepozná, a snažil sa primárne počúvať emócie a melódie. Ide mi skôr o zvuk a hlas než o konkrétne významy. Moje texty, najmä v maďarčine, sú veľmi abstraktné.“
Nespomínam si, že by sa na cenách Radio_Head Awards stalo, že nahrávka, ktorá sa dostala do shortlistu v kategórii Experimentálna hudba, by zároveň bola aj medzi finalistami v kategórii Najlepší album roka. Adele Mede sa to s Ne Lép a Virágra podarilo. A nie je to náhoda.
To nie je koncept, len prirodzený spôsob, ako premýšľam. Môj mozog funguje tak, že dve vety poviem v maďarčine a potom skočím do slovenčiny.
Adela Mede