Blízky východ sa otriasa v napätí
Zvýšenie napätie na Blízkom východe po vojne medzi Izraelom a Hamasom zasiahlo už aj mnoho okolitých krajín
Odkedy Hamas vlani v októbri zaútočil na Izrael, po čom nasledovala masívna ofenzíva v Pásme Gazy, zvýšenie napätie na Blízkom východe zasiahlo už aj mnoho okolitých krajín.
Naďalej hrozí, že vojna medzi Izraelom a Hamasom prerastie do širšieho regionálneho konfliktu, čomu sa snažia zabrániť Spojené štáty so svojimi spojencami medzi arabskými krajinami.
Konflikt sa okrem Izraela a Pásma Gazy v nejakej podobe už dotkol Libanonu, Sýrie, Iránu, Iraku, Jemenu či Egypta.
Eminentný záujem o prímerie a upokojenie situácie má okrem Spojených štátov predovšetkým Egypt. Ten vzhľadom na napätie v Červenom mori, ktoré spôsobujú húsíovci ostreľovaním lodí, prichádza o veľké zisky v Suezskom prieplave. Skupiny podporované Iránom z Červeného mora urobili nebezpečné miesto pre námornú prepravu, na čo zareagovali USA s Britmi sériou útokov v Jemene.
Irán zase v reakcii na atentáty, za ktorými zrejme boli izraelské tajné služby, zvyšuje napätie prostredníctvom svojich spojencov na čele s húsíovcami a Hizballáhom v Libanone. Popri tom však útočí raketami v Iraku aj v Sýrii a zároveň v januári podnikol nesúvisiace útoky na ciele v Pakistane.
S každým novým konfliktom sa riziko roztočenia nekontrolovateľného násilia zvyšuje.
„Hrajú veľmi nebezpečnú hru – kto prvý cukne,‘“povedal pre Washington Post o jednotlivých vládach a militantných skupinách na Blízkom východe expert Joost Hiltermann.
Ide o geopolitickú stratégiu, v ktorej agresívnejší hráč predpokladá, že sa jeho protivník vzhľadom na riziko veľkej konfrontácie vyhne ráznej akcii.
„Stačí však jeden omyl, chyba v komunikácii či náhodný útok a môže sa spustiť veľká eskalácia,“dodáva Hiltermann.
Kľúčovým pre upokojenie situácie je snaha o vyhlásenie prímeria v Pásme Gazy. Spojené štáty a ďalšie arabské krajiny zároveň na Izrael tlačia, aby výmenou za normalizáciu vzťahov so Saudskou Arábiou pristúpil na mierové riešenie, ktorého súčasť bude vznik palestínskeho štátu.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu je však radikálne proti. Problém má aj s rokovaním o prímerí, do ktorého ho tlačí časť opozície a rodiny unesených rukojemníkov, ktorých je v Pásme Gazy naďalej vyše sto.
LIBANON A KONFRONTÁCIA S HIZBALLÁHOM
Miesto, ktoré v tejto chvíli púta mimoriadnu pozornosť, je juh Libanonu. Iránom podporované hnutie Hizballáh odtiaľ útočí na izraelské ciele, a preto zo severu Izraela evakuovali vyše stotisíc ľudí. Tí tlačia na izraelskú vládu, aby konala.
Izrael bol doteraz zdržanlivý, čo mnohí pripisujú diplomatickému úsiliu Spojených štátov. Niektorí vládni predstavitelia však otvorene tvrdia, že Izrael je pripravený aj na druhú ofenzívu, a varujú, že z libanonského Bejrútu urobia „druhé Pásmo Gazy“.
To by sa však stalo iba v prípade, že by Hizballáh výrazne zvýšil útoky na Izrael. Otvorenie „druhého frontu“na severe nateraz odmietajú kľúčoví členovia izraelského vojnového kabinetu, a to bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot aj Benny Gantz.
Šéf Hizballáhu Nasralláh sa pritom vyhrážal, že po izraelskom atentáte na zatiaľ najvyššie postaveného predstaviteľa Hamasu v Bejrúte Salíha Arúriho príde rázna odpoveď a trest. Lenže zatiaľ z jeho strany k eskalácii neprišlo.
Vzhľadom na kritickú ekonomickú situáciu v krajine by to nebolo racionálne, čo však ešte neznamená, že ide o vylúčený scenár. Odhaduje sa, že Hizballáh môže mať až do 200-tisíc rakiet, ktoré by v prípade masívneho útoku mohol nasadiť. Podľa Nasralláha je zároveň pripravených okolo 100-tisíc militantov, ktorí sú popri libanonskej armáde paralelnou silou v krajine.
V tejto súvislosti sa skloňuje aj rok 2006, keď sa Libanon nechal vtiahnuť do vojny s Izraelom po únose jeho vojakov. Tento konflikt mal tragické následky pre libanonských civilistov aj libanonskú infraštruktúru.
IRÁN ÚTOČÍ NA VIACERÝCH FRONTOCH
Kľúčový regionálny hráč Irán sa už dostal do priamej konfrontácie so Spojenými štátmi, a to v podobe raketových útokov na americkú základňu Al-Asad na západe Iraku.
Američanom zafungoval systém protivzdušnej obrany Patriot, ale niektoré rakety predsa zasiahli ich základňu a zranili neznámy počet Američanov a Iračanov. V januári Irán ostreľoval aj ciele v Sýrii.
„To, čo sa deje v Sýrii a Iraku, je dlhodobá iránska stratégia okopávať členky americkej vojenskej sile v regióne,“ povedal pre Denník N akademik Josef Kraus.
Pre Irán bolo až doteraz výhodné nechať útoky na spojencov, ktorých sponzoruje v Sýrii, Libanone či Pásme Gazy. Lenže teraz je pod čoraz väčším tlakom.
Jedným z dôvodov je teroristický útok počas smútočného zhromaždenia pri hrobe Američanmi zavraždeného šéfa iránskych revolučných gárd Gásema Solejmáního. Zomrelo pri ňom najmenej 94 ľudí a prihlásil sa k nemu Islamský štát. Ukázalo sa, že teokratický režim má doma výrazný problém a mnohí Iránci ho vyzývajú k ráznejšej akcii.
Irán v januári prekvapivo útočil na separatistov v pakistanskom regióne Balúčistan, hoci tento incident priamo nesúvisí s Izraelom. Pakistan odpovedal odvetnými raketovými útokmi, obe strany však situáciu upokojili a po krátkej kríze bleskovo obnovili diplomatické styky.
Stačí jeden omyl, chyba v komunikácii či náhodný útok a môže sa spustiť veľká eskalácia.
Joost Hiltermann expert Medzinárodnej krízovej skupiny (ICR)
ALARMUJÚCA SITUÁCIA V GAZE
Kľúčom k upokojeniu situácie na Blízkom východe aj medzi zvyšnými hráčmi je konflikt, ktorý sa ťahá desaťročia – a pri ktorom doteraz všetky mierové snahy skončili fiaskom. Teda konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.
Denník Financial Times píše, že jedinou cestou, ako čeliť Hamasu a násilným extrémistom, je dať Palestínčanom lepšiu budúcnosť. Vzhľadom na politickú realitu v Izraeli a masaker Hamasu, ktorý si vyžiadal vyše 1100 obetí, je však nateraz perspektíva mierového riešenia skôr nereálna.
Prvým krokom k upokojeniu situácie by mohlo byť vyhlásenie dočasného prímeria a zlepšenie katastrofálnej humanitárnej situácie v zničenej Gaze. Izraelská armáda tam podľa palestínskych úradov zabila už 25-tisíc ľudí a vysídlila vyše 85 percent jej populácie. Medzinárodné organizácie varujú pred hrozbou vypuknutia hladomoru.
Ak sa tento konflikt neskončí a stretov bude pribúdať, riziko veľkej vojny, kde na seba narazia USA a Irán so spojencami, sa bude len zvyšovať.
Viacerí experti pritom upozorňujú, že Izrael nebol schopný v Gaze zneškodniť ani jedného z lídrov Hamasu. V tomto zmysle bol úspešnejší pri útokoch v okolitých krajinách – v decembri v Bejrúte podnikol atentát na Salíha al-Arúriho,
To, čo sa deje v Sýrii a Iraku, je dlhodobá iránska stratégia okopávať členky americkej vojenskej sile v regióne.
ktorého označovali za dvojku palestínskeho militantného hnutia. Okrem toho Izraelčania útočili aj v Sýrii, kde zabili piatich členov iránskych revolučných gárd.
NAPÄTIE NA ZÁPADNOM BREHU
Podľa viacerých obyvateľov Západného brehu Jordánu, ktorý desaťročia okupuje Izrael, je tam po rozpútaní vojny v Izraeli a Gaze najväčšie napätie za dlhé obdobie.
Izraelská armáda tam podniká nájazdy, pri ktorých podľa vlastných tvrdení zasahuje proti palestínskym teroristom. Podpora Hamasu na Západnom brehu od minulého októbra výrazne stúpla.
Miestni Palestínčania tvrdia, že tam napätie eskalujú židovskí osadníci, ktorí podľa nich od izraelskej armády dostávajú neobmedzený priestor útočiť na palestínskych civilistov a ich majetok či úrodu. Spojené štáty dokonca vlani v decembri ohlásili, že extrémistickým osadníkom zrušia víza.
Od začiatku vojny v Gaze na okupovanom území zomrelo najmenej 370 Palestínčanov. Konflikt zároveň negatívne vplýva na hospodárstvo Západného brehu: zhruba tretinu jeho ekonomiky tvorili mzdy zamestnancov, ktorí pracovali v Izraeli. Mnohí z nich si teraz nevedia nájsť prácu.
Na Západnom brehu pritom vládne umiernenejšia Palestínska samospráva, od ktorej si Washington sľubuje, že by mohla byť základom budúceho palestínskeho štátu. Lenže tá je medzi bežnými Palestínčanmi aj pre vysokú mieru korupcie mimoriadne nepopulárna.
HÚSÍOVCI NARÚŠAJÚ OBCHOD, AMERIČANIA REAGUJÚ V JEMENE
Po tom, čo Izrael v Pásme Gazy spustil rozsiahlu operáciu, jemenskí rebeli húsíovci „na znak solidarity s Palestínčanmi“začali útočiť na komerčné lode v Červenom mori. Tvrdia, že zasahujú iba plavidlá, ktoré majú spojenie s Izraelom, avšak v posledných týždňoch podnikli útoky aj na iné lode.
Z obáv o svoju bezpečnosť sa väčšina plavidiel vyhýba Červenému moru a namiesto toho si vyberajú drahšiu a dlhšiu cestu okolo Afriky.
Američania začiatkom januára adresovali húsíovcom „posledné varovanie“, že ak neprestanú s útokmi na civilné lode, zasiahnu proti ich cieľom v Jemene. Rebeli neustúpili, a tak Američania spolu s Britmi zaútočili na ich veliteľské centrá či sklady zbraní. Americký prezident Joe Biden priznal, že tieto útoky zatiaľ „nezastavili húsíovcov“, ale Spojené štáty v nich chcú pokračovať.
Mimoriadne krehká je pritom aj situácia v samotnom Jemene, kde už desať rokov prebieha krvavá občianska vojna, ktorá si už vyžiadala státisíce obetí. Aktuálne v jednej z najchudobnejších krajín sveta panuje prímerie a Saudská Arábia, ktorá tam útočí na húsíovcov, naznačuje, že chce z konfliktu vycúvať.
Lenže v prípade ďalšej eskalácie napätia v regióne hrozí aj narušenie mierovej iniciatívy v Jemene.
Josef Kraus bezpečnostný analytik Masarykovej univerzity v Brne