Odborníci kritizujú vymenovanie Petra Kotlára
Prekvapuje ma ticho z ministerstva zdravotníctva, reaguje lekár Peter Visolajský na vymenovanie poslanca SNS Petra Kotlára za splnomocnenca vlády na preverenie pandémie
Vymenovanie poslanca SNS Petra Kotlára za nového splnomocnenca vlády na preverenie covidového manažmentu pobúrilo zdravotníkov aj odborníkov na pandémiu.
Riadenie pandémie má totiž prešetriť lekár – ortopéd, ktorý opakovane spochybňoval očkovanie. „Nikdy som sa nedal ani ako zdravotník zaočkovať v rámci povinných očkovaní pre zdravotníka. Ani moje deti nie sú očkované,“rozprával vo svojej televízii Slovan, dezinformačnom médiu, kde spoločne s Martinou Šimkovičovou dávali priestor konšpirátorom a covid zľahčovali.
Odborníci nie sú primárne proti tomu, aby sa pandémia prešetrila a v prípade možných budúcich nákaz sa zlepšili postupy, ako proti pandémii bojovať. Problémom však podľa nich je práve osoba Petra Kotlára – dezinformátora, ktorý chce v parlamente riešiť napríklad aj konšpirácie o chemtrails.
„Verím, že sa kontrola povenuje aj účinnosti ivermektínu, legendárnej kombinácii bromhexin a vodka, prítomnosti čipov v respirátoroch či iným skvostom, ktoré dezinformačná scéna často, vrátane pána splnomocnenca, šírila,“hovorí na vymenovanie Kotlára zdravotnícky analytik Martin Smatana.
Advokát a súdny lekár Peter Kováč považuje Kotlárovo vymenovanie na post splnomocnenca pre preverenie pandémie za „prejav mimoriadne silného zmyslu pre humor“.
„Prekonať by to mohlo len menovanie Mariana Kotlebu za poverenca na boj s extrémizmom. Ja osobne by som to hodnotil známou vetou Radoslava Procházku o mentálnom rozpoložení chalanov. Ak má takýto poverenec plniť koordinačné úlohy zamerané na posúdenie, analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a efektivity opatrení v súvislosti s pandémiou, je dôležité vymenovať zaňho osobu, ktorá má odborné a manažérske predpoklady a najmä ktorá by dávala záruku objektivity,“vysvetľuje Kováč.
Doteraz nie je známe, kto bude súčasťou jeho vyšetrovacej komisie a koľko peňazí bude stáť toto preverovanie. Kotlár o svojom tíme zatiaľ verejne nehovoril, na sociálnej sieti však spoluprácu naznačil aj český politik a líder mimoparlamentnej strany PRO Jindřich Rajchl, ktorý o pandémii covidu šíril rôzne dezinformácie a zorganizoval v Prahe veľké protivládne protesty.
Vo vyšetrovacej komisii má byť aj molekulárna biologička a hviezda dezinformačnej scény Soňa Peková, proti ktorej vyjadreniam sa už počas pandémie odborníci často ohradzovali.
„Považujem to za zlú správu pre vedu a odbornosť v medicíne,“zareagovala na vymenovanie Kotlára epidemiologička Alexandra Bražinová.
Podobne to vidí aj predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorého zaráža, že sa ku Kotlárovej nominácii doteraz nevyjadrilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Zuzany Dolinkovej z Hlasu. „Pani ministerka je členkou vlády, splnomocnenec nominovaný vládou je aj jej splnomocnenec. A môj osobný názor ako lekára je, že ak bude prešetrovanie riadenia pandémie riadiť človek popierajúci bazálne princípy vedy a medicíny, tak takýto úrad a jeho práca budú len zbytočne vyhodené peniaze daňových poplatníkov a politické divadlo na odpútanie pozornosti verejnosti od iných problémov,“hovorí Visolajský.
Dolinková sa ani po rokovaní vlády, na ktorom ministri minulý týždeň splnomocnenca vymenovali, nepristavila pri novinároch, Kotlára nekomentovala. K jeho vymenovaniu sa nevyjadrila ani na svojom Facebooku, hoci minulý štvrtok zverejnila video, v ktorom kritizuje opozičných politikov za kritiku jej reformy nemocníc.
Denník N oslovil v ankete odborníkov, ktorí sa počas pandémie covidu zaslúžili o ústup ochorenia a zúčastňovali sa zasadnutí krízového štábu.
Otázka: Čo hovoríte na to, že novým splnomocnencom vlády na preverenie riadenia pandémie sa stal poslanec SNS Peter Kotlár?
Alexandra Bražinová, epidemiologička, Ústav epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave
Zhodnotiť manažment pandémie je užitočné. Bola to výnimočná krízová situácia a analýzou postupov a ich dopadov sa môžeme poučiť pre budúcnosť. Hodnotenie majú robiť relevantní odborníci, v prípade pandémie infekčného ochorenia sú to epidemiológovia, infektológovia, imunológovia, verejní zdravotníci, predstavitelia záchranných zložiek, bioštatistici, ekonómovia a podobne.
Menovanie MUDr. Petra Kotlára na post splnomocnenca na prešetrenie pandémie však považujem za zlú správu pre vedu a odbornosť v medicíne. Je to človek, ktorý opakovane verejne spochybňuje očkovanie.
Nominácia na splnomocnenca vlády pre preverenie pandémie je aj vizitkou pani ministerky zdravotníctva.
Peter Visolajský
Popiera tak vedeckými dôkazmi potvrdené efektívne postupy. Keď sám nepraktizuje medicínu založenú na dôkazoch, neviem si predstaviť, ako bude objektívne hodnotiť čokoľvek spojené so zdravím populácie.
Pavol Čekan, biochemik, MultiplexDX
Pre vyváženosť by mala vláda vymenovať aj splnomocnenca na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za šírenie životu nebezpečných konšpirácií, hoaxov a dezinformácií v pandémii. Inak to bude veľmi jednostranné preverovanie, a to predsa vláda nemôže dopustiť, keďže to títo ľudia vždy – myslím tu jednostrannosť – kritizovali.
Martin Smatana, zdravotnícky analytik
Idea preverenia manažmentu pandémie je správna. Nie kvôli pomste tým, čo robili zlé rozhodnutia a odmietali odísť, ale kvôli tomu, aby sme sa z toho poučili pre prípadné budúce pandémie či iné veľké zdravotné krízy.
Pán splnomocnenec na tlačovej besede deklaroval, že pandémiu prešetrí so zreteľom na najnovšie vedecké poznatky. Ak si odmyslíme, že generálna prokuratúra už vedie jedno vyšetrovanie pandémie, tak ide o skvelé správy. Verím, že sa kontrola povenuje aj účinnosti ivermektínu, legendárnej kombinácii bromhexin a vodka, prítomnosti čipov v respirátoroch či iným skvostom, ktoré dezinformačná scéna často, vrátane pána splnomocnenca, šírila.
Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia
Preverenie krokov pri riešení pandémie má význam v tom, aby sme sa ako krajina i odborná obec poučili a najbližšiu pandémiu, epidémiu či inú krízovú situáciu zvládli lepšie. Posúdiť, ako sa mohlo postupovať lepšie a čo sa zanedbalo, sa dá len v porovnaní s inými krajinami v konkrétnych krokoch.
Dnes je už prevereným faktom, že krajiny s lepšími výsledkami postupovali podľa medicíny (vedy) založenej na dôkazoch. Na tom žiadny nominant a ani úrad na Slovensku nič nezmení.
Nemyslím, že na Slovensku sa nájde súdny človek, ktorý by danú osobu nominovanú na tento úrad schvaľoval, a samotná nominácia súčasnej vlády na post splnomocnenca na preverenie riadenia pandémie ma až tak neprekvapuje. Postoj predstaviteľov tejto vlády bol totiž jasný už počas pandémie a aj ho verejne veľmi hlasno komunikovali.
To, čo ma však prekvapuje, je ticho z ministerstva zdravotníctva. Nominácia na splnomocnenca vlády pre preverenie pandémie je aj vizitkou pani ministerky zdravotníctva, ktorá je súčasťou vlády, a zo všetkých ministerstiev sa preverovanie riešenia pandémie, ale aj výsledkov prešetrenia najviac týka rezortu zdravotníctva. Pani ministerka je členkou vlády, splnomocnenec nominovaný vládou je aj jej splnomocnenec.
Môj osobný názor ako lekára je, že ak bude prešetrovanie riadenia pandémie riadiť človek popierajúci bazálne princípy vedy a medicíny, tak takýto úrad a jeho práca budú len zbytočne vyhodené peniaze daňových poplatníkov a politické divadlo na odpútanie pozornosti verejnosti od iných problémov.
Peter Sabaka, infektológ, Klinika infektológie a geografickej medicíny v Univerzitnej nemocnici Bratislava Kotázkam
personálnym a politickým
sa nevyjadrím, lebo si myslím, že je to zbytočné, a určite sa toho na túto tému už povedalo dosť. Každopádne je veľmi dôležité, aby sme sa stále vracali k odborným témam a aby rezonovali vedecké argumenty. Covid-19, pandémia a protiepidemické opatrenia a ich význam sú v prvom rade odborné témy, o ktoré sa zaujímajú a majú zaujímať primárne vedci a nie politici. Na mnohé odborné otázky v súvislosti s pandémiou už vedci odpovedali. Spomeniem zopár otázok, ktoré rezonovali v poslednom čase v médiách a na ktoré nám už veda priniesla odpoveď.
1. Či bola pandémia covid-19 ozajstným rizikom pre verejné zdravie a či jej význam nebol nadhodnotený: Podľa článku publikovaného v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov Nature ochorenie covid-19 spôsobilo celosvetovo viac ako 14 miliónov nadpočetných úmrtí. Nejde teda o úmrtia ľudí, ktorí by zomreli aj tak – ide o úmrtia navyše. Ak by sa neprijímali protiepidemické opatrenia a nespustil by sa vakcinačný program, týchto úmrtí by bolo ešte viac.
2. Či boli protiepidemické opatrenia potrebné a efektívne: Vieme, že nemocnice boli počas pandémie vystavené veľkému tlaku, aby absorbovali pacientov s covidom-19, ktorí potrebovali hospitalizáciu. Preto boli prijímané takzvané mitigačné protiepidemické opatrenia, ako napríklad karanténa alebo lockdown, ktoré mali zamedziť tomu, aby množstvo pacientov, ktorí vyžadovali hospitalizáciu, nepresiahlo kapacity nemocníc. Dnes vieme, že tieto opatrenia boli efektívne, aj vďaka prácam, ako je tá od Dominica Delporta a kolektívu, ktorí opísali vplyv takýchto opatrení počas 3. vlny v Austrálii.
3. Či boli vakcíny účinné a či bolo potrebné odporúčanie plošného očkovania: Na to, že vakcíny boli a sú účinné v prevencii úmrtí na covid-19, máme obrovské množstvo dát. Spomeniem napríklad štúdiu publikovanú v Lancet Infectious Diseases, podľa ktorej vakcíny proti covidu-19 počas prvého roka vakcinačného programu celosvetovo zabránili vyše 14 miliónom úmrtí.
4. Či sú vakcíny proti covidu-19 bezpečné: Máme dnes už obrovské množstvo dát, ktoré vravia, že vakcinácia proti covidu-19 je bezpečná, a to aj z dlhodobého hľadiska, že nespôsobuje cievne mozgové príhody, infarkty, rakovinu a podobne. Ak by som mal uvádzať citácie, tak by sme veľmi rýchlo spotrebovali kapacitu textu. Aj najdiskutovanejšie mRNA vakcíny sú preukázateľne bezpečné.
Matej Mišík, analytik, šéf Inštitútu zdravotných analýz na ministerstve zdravotníctva
Pandémia covidu-19 nebola poslednou pandémiou ani poslednou zdravotnou krízou. Na lepší manažment budúcich je nevyhnutné sa za tou ostatnou obzrieť a poučiť sa z nej – ako fungovalo rozhodovanie, ako sa darilo implementovať opatrenia, ktoré boli užitočnejšie a ktoré menej. Aj krajiny ako Veľká Británia si založili nezávislé (dôraz na slovo nezávislé) komisie na takéto hodnotenia, pričom sa zameriavajú na pripravenosť a odolnosť do budúcna, rozhodovacie procesy, dosah na zdravotný systém, dostupnosť vakcín a liečiv, obstarávanie, dlhodobú a sociálnu starostlivosť či vzdelávanie a deti. Takéto hodnotenia sú technicky náročné a musia byť pripravené na vysokej odbornej úrovni a s dôrazom na nezávislosť. V tomto duchu neviem, či menovanie pána poslanca prispeje k naplneniu nezávislých cieľov, ako si ich stanovili napríklad v Británii.
Michal Palkovič, bývalý minister zdravotníctva, patológ
Potreba vytvorenia štruktúr centrálnej koordinácie mimoriadnych zdravotníckych udalostí je dlhodobo zanedbávaná. Nejde len o pandémiu covidu, ale aj o iné mimoriadne zdravotnícke situácie. Potrebujeme centrálny koordinačný orgán, ktorý nahradí konzílium odborníkov, poprípade odborne doplní pandemickú komisiu.
Prirodzenou súčasťou musí byť aj rekapitulácia minulosti nielen kvôli nedávnej pandémii covidu. Kto by ju mal viesť? Podľa mňa človek so skúsenosťami s medicínou katastrof, rešpektovaný odborník.
Nemal by to byť len politický nominant. A či to je pán doktor Kotlár? Nepoznám ho, no z médií sa dá vnímať ako kontroverzná osoba. Táto téma nie je o jednom človeku. Veľmi bude záležať na tom, koho si vyberie do tímu.
Verím, že sa kontrola povenuje aj účinnosti ivermektínu, legendárnej kombinácii bromhexin a vodka, prítomnosti čipov v respirátoroch či iným skvostom.
Martin Smatana