Na čo sa pripravuje ruská rozviedka v tomto roku
Predstavitelia tajných služieb sú presvedčení, že je rad na nich, aby sa zúčastnili na storočnej špionážnej vojne so Západom
Vapríli 2023 sa Rusovi podozrivému z napojenia na ruskú rozviedku podaril veľkolepý útek pred talianskymi orgánmi. Artema Ussa, podnikateľa a syna bývalého gubernátora Krasnojarského kraja, pred niekoľkými mesiacmi zadržali v Miláne na základe obvinenia z pašovania tajných amerických vojenských technológií.
Podľa obžaloby, ktorú vyniesol súd v Brooklyne, bol
Uss zapojený do nezákonného plánu dodávok polovodičov potrebných pre balistické rakety a množstvo ďalších zbraní, z ktorých niektoré boli použité vo vojne na Ukrajine. Kým však Uss čakal na vydanie do USA, s pomocou srbskej zločineckej skupiny ho úspešne prepašovali z Talianska a vrátili do Ruska.
Tento útek nie je jediným príkladom toho, ako sa ruské spravodajské služby spamätali po ponížení v prvom roku vojny.
UŽ ŽIADNA DEZORIENTÁCIA
Na jar a v lete 2022, niekoľko mesiacov po tom, ako Putin začal inváziu, sa ruské spravodajské služby zdali dezorientované a zmätené. Európske krajiny jedna po druhej vypovedali ruských diplomatov. FSB bola zasa zmätená po úplnom zlyhaní pri vyhodnocovaní politickej situácie na Ukrajine.
Odvtedy však ruské bezpečnostné služby opäť získali a dokonca posilnili svoje postavenie.
Špeciálne služby sa stali vynaliezavejšími. Napríklad začali pri svojich operáciách častejšie využívať cudzích štátnych príslušníkov – ako napríklad srbský gang. Dnes ruské spravodajské služby aktívne využívajú cudzích štátnych príslušníkov, a to nielen na špionáž a monitorovanie dodávok zbraní na Ukrajinu, ale aj na zvyšovanie tlaku na ruských emigrantov a odporcov Putinovho režimu, ktorí po začiatku vojny utiekli.
Dôkazy o takejto činnosti sa objavujú všade od Gruzínska a Srbska až po krajiny NATO, ako sú Bulharsko a Poľsko. Začiatkom roka 2023 napríklad britské úrady zatkli piatich Bulharov obvinených zo špionáže pre Rusko, vrátane špehovania ruských politických emigrantov v Londýne.
PRESKUPENIE SÍL
Zároveň sa zdá, že spravodajské služby sa preskupili.
Pred vojnou existovala deľba práce medzi tromi hlavnými spravodajskými službami – SVR (zahraničná rozviedka), GRU (vojenská rozviedka) a FSB (vnútorná bezpečnosť).
Predpokladalo sa, že SVR sa zaoberá najmä politickou a priemyselnou špionážou,
GRU vojenskými záležitosťami, zatiaľ čo spravodajské služby FSB boli v susedných krajinách zodpovedné za udržiavanie spriatelených režimov pri moci a za vykonávanie protiimigračných operácií.
Teraz už tieto rozdiely nie sú také zjavné: všetky tri služby sa aktívne zapájajú do vojny na Ukrajine a všetky tri sa zaoberajú náborom agentov medzi poslednou vlnou ruskej emigrácie. Zároveň tradičné krytie pre ruských agentov – Rossotrudničestvo (vládna agentúra pre Rusov žijúcich v zahraničí) a ruské kultúrne centrá, ruské pozície v medzinárodných organizáciách alebo ruská pravoslávna cirkev – môže využívať ktorákoľvek zo spravodajských služieb.
Obnovenie pozícií ruských spravodajských služieb má vážne dôsledky pre Západ. Ich aktivity v Európe a inde môžu predstavovať oveľa väčšiu hrozbu, než sa predpokladalo v počiatočných fázach vojny.
STOROČNÁ VOJNA
Pred inváziou v roku 2022 neboli spravodajské služby krajiny v najlepšom stave, trpeli vzájomnými bojmi a stratou dôvery medzi generálmi a dôstojníkmi na strednej úrovni. To viedlo k výrazným oneskoreniam a zlyhaniam pri odovzdávaní informácií smerom nahor. Agentúry ako informačné služby sa čoraz viac ocitali v konflikte záujmov. Charakteristickým znakom mnohých operácií vedených spravodajskými agentúrami sa stala nedbanlivosť, ako v prípade neúspešných otráv Sergeja Skripaľa a Alexeja Navaľného. Všetky tieto problémy sa vystupňovali po začatí invázie.
Do leta 2023 sa však ruské spravodajské služby preskupili a našli si nový cieľ. Namiesto toho, aby rozoberali svoje chyby, a to aj pri hodnotení ukrajinského odporu, sa posunuli vpred a zamerali sa na konfrontáciu so Západom.
Skutočnosť, že Putin napriek katastrofe v roku 2022 nezaviedol v spravodajských službách žiadne radikálne reformy, sa považuje za výhodu: od 90. rokov 20. storočia prevládal medzi vedením spravodajských služieb aj radovými príslušníkmi názor, že akýkoľvek pokus o reformu spravodajských služieb by nevyhnutne oslabil ich možnosti.
TRETIE KOLO ŠPIONÁŽNEJ VOJNY
Okrem toho sú súčasní príslušníci bezpečnostných služieb presvedčení, že v dlhoročnom boji so Západom je rad na nich, aby povedali svoje slovo. Z ich pohľadu je vojna na Ukrajine začiatkom tretieho kola veľkej špionážnej vojny, ktorá trvá minimálne od roku 1918.
Prvé kolo tohto boja, v ktorom sa sovietske tajné služby postavili predovšetkým Britom, sa začalo hneď po boľševickej revolúcii. V tejto prvej fáze sovietske tajné služby úspešne zničili akúkoľvek možnosť organizovania odporu voči boľševickému režimu zo zahraničia.
Urobili to uskutočnením rozsiahlej a veľmi úspešnej operácie s krycím názvom „Trust“, v rámci ktorej nalákali ruských emigrantov, ako aj britských špiónov do sovietskeho Ruska, aby pomohli protiboľševickej organizácii, ktorá v skutočnosti nikdy neexistovala. OGPU (Jednotná štátna politická správa – pozn. prekl.) identifikovala a zničila agentov, ktorí verili, že falošná organizácia existuje.
Konflikt vyvrcholil počas druhej svetovej vojny, keď Stalinovi agenti v britskej spravodajskej službe a v Spojených štátoch získali prístup k projektu Manhattan.
Druhé kolo sa pre Moskvu nevyvíjalo tak dobre. Počas studenej vojny sa KGB nielenže nepodarilo zachrániť sovietsky režim, ktorý prisahala chrániť, ale samotná KGB sa rozpadla na rôzne agentúry.
Teraz, so začiatkom nového
Putin si uvedomuje, že zastrašovanie je užitočný nástroj, ale čistky v bezpečnostnom aparáte oslabia spravodajské kapacity, ako sa to stalo v 30. rokoch 20. storočia, keď sovietska zahraničná rozviedka prišla o svojich najtalentovanejších dôstojníkov.
rozsiahleho konfliktu so Západom, sa ruské spravodajské služby snažia odčiniť neúspechy studenej vojny. V tomto boji hrá nemalú úlohu nástupníctvo – v septembri Sergej Naryškin, šéf SVR, odhalil na nádvorí centrály SVR sochu zakladateľa Čeky Dzeržinského. A v novembri FSB posilnila tento naratív oslavou 100. výročia OGPU, pričom zdôraznila úlohu OGPU pri potláčaní politických emigrantských organizácií.
BÝVALÍ GENERÁLI KGB OPÄŤ V SLUŽBE
V predvečer invázie na Ukrajinu začali bezpečnostné služby pri svojich operáciách aktívne využívať bývalých generálov KGB. Nikolaj Gribin, ktorý v 80. rokoch pôsobil ako zástupca vedúceho oddelenia A (aktívne opatrenia – dezinformácie) PGU (Prvá hlavná správa – pozn. prekl.) KGB, teraz pracuje v novom think tanku – Národnom výskumnom inštitúte pre rozvoj komunikácie – ktorého úlohou je pracovať s verejnou mienkou v krajinách blízkych Rusku.
V 80. rokoch Alexander Michajlov slúžil v neslávne známom piatom riaditeľstve KGB, jednotke, ktorá špehovala disidentov, hudobníkov a kňazov, a v 90. rokoch viedol dezinformačné operácie pre FSB. Michajlov je teraz hlavným neoficiálnym hlasom FSB pre ruské médiá.
Veľká vojna je existenčnou hrozbou, ktorá prinútila Kremeľ a bezpečnostné agentúry prehodnotiť niektoré kľúčové otázky národnej bezpečnosti, o ktorých neuvažovali od roku 1991. Otázkou sa stalo, čo robiť s hranicami – či ich uzavrieť. Napriek pokušeniu to Kremeľ zatiaľ odmietol, čo prospelo bezpečnostným službám, ktoré môžu využiť novú emigráciu na vyslanie agentov a kompenzovať tak vyhostenie z roku 2022.
Kremeľ má ďalší problém – ako zabezpečiť disciplínu v bezpečnostných zložkách. Putin mohol ísť cestou Stalina a začať čistky, ale dobre si preštudoval históriu prvého kola. Uvedomuje si, že zastrašovanie je užitočný nástroj, ale čistky v bezpečnostnom aparáte oslabia spravodajské kapacity, ako sa to stalo v 30. rokoch 20. storočia, keď sovietska zahraničná rozviedka prišla o najtalentovanejších dôstojníkov. Výsledkom bolo, že šéfa zahraničnej rozviedky FSB Sergeja Besedu síce zadržali, ale po niekoľkých týždňoch prepustili a znovu uviedli do funkcie. K väčším čistkám vo vojenskej rozviedke a FSB, ktoré sa očakávali po Prigožinovej vzbure, nikdy nedošlo.
Celkovo Putin zaujal k spravodajským službám flexibilný a pragmatický prístup, ktorý spočíva v navodzovaní strachu z čistiek a v povzbudzovaní spravodajských služieb k väčšej
aktivite pri opätovnom získavaní pozícií na Západe. Zdá sa, že jedným z výsledkov bolo zvýšenie počtu ambicióznych zahraničných operácií.
ÚLOHA IDEOLÓGIE
Ruské spravodajské služby si zo sovietskych rokov odniesli ďalšiu dôležitú lekciu: strategický význam ideológie. Služby si uvedomili, že v skutočnosti nepotrebujú plnohodnotnú ideologickú doktrínu s novým Marxom a Engelsom. Komunizmus nahradila koncepcia alternatívy voči západnej dominancii, spojená s argumentmi o dvojakej morálke a pokrytectve a ľahko rozpoznateľnou postavou vodcu, ktorý sa nebál postaviť svetovým mocnostiam.
Tento prístup – postava Stalina v kombinácii s pripomínaním cynizmu Západu, napríklad počas španielskej občianskej vojny, pomohol pri verbovaní agentov na Západe pre sovietsku rozviedku. Rovnakú kombináciu postavy vodcu a zdôrazňovania problémov Západu ponúkajú ruské agentúry svojim potenciálnym spojencom aj v treťom kole.
V tomto treťom kole majú spravodajské agentúry podporu Kremľa, ktorý chápe a zdieľa ich paranoju a predsudky. To im zaručuje ochranu zo strany Kremľa, ale nezaručuje to ochranu pre Putina osobne.
Putin sa celé roky pri moci
Ak to vo vojne dopadne pre Rusko zle, táto dynamika by mohla znamenať, že Putinove spravodajské služby sa možno nebudú príliš snažiť, aby zachránili svojho prezidenta.
snažil prísť na to, čo urobiť s problémom kontroly rozľahlého aparátu svojich tajných služieb rozprestierajúcich sa v obrovskej krajine. Putin zničil Jeľcinov systém agentúrnej súťaže, keď z FSB urobil hlavnú agentúru. Po anexii Krymu začal selektívne zásahy a uväznil dôstojníkov na strednej úrovni na základe obvinení z korupcie, ale to sotva predstavuje systémové riešenie.
Od februára 2022 neurobil Putin nič pre zlepšenie kontroly nad bezpečnostnými službami. Nechce opakovať chyby Stalina, ktorý svoje agentúry čistil počas vojny, ale zároveň si uvedomuje, že iné druhy kontroly – stranícka kontrola nad KGB počas studenej vojny alebo parlamentný dohľad v demokratických spoločnostiach – nemá k dispozícii.
Ak to vo vojne dopadne pre Rusko zle, táto dynamika by mohla znamenať, že Putinove spravodajské služby sa možno nebudú príliš snažiť, aby zachránili svojho prezidenta.